Spring Grass

26.Kapitola

„Ale potom nám aj dajte vedieť, kedy a kde sa nachádzate. Nieže ja budem musieť vyvolávať, či ešte žijete," napomenul Theo strýka, ale podľa mňa to patrilo aj tým zvyšným dvom. Posledné dni boli troška dusné práve kvôli tomu, že odchádzali, no nedalo sa nič robiť. Mne asi najviac vadilo, že so sebou berú aj Lexi. Tú som nechcela nikam pustiť, ani keby sa neviem čo dialo. Už som si na ňu až moc navykla a určite mi bude chýbať.

„Samozrejme, že sa ozveme múdra hlava. Len tak sa nás nezbavíš."

„Ja by som bola najradšej ak by ste ani nikam nešli Greg, ale ak myslíš vyrazte za dobrodružstvom. Možno sa vrátite ako milionári."

„Alebo ešte chudobnejší, než sme teraz." aj keď mi bolo trocha smutno, nad týmto som sa musela zasmiať. Napokon sa aj to s pozemkami v pohode vyriešilo behom dvoch dní. Caleb aj s rodičmi sa vyparili zas späť do Kanady, kde boli aj na jeseň, jeho otec odtiaľ poslal papier, že odstupuje od kúpi pozemkov, takže bolo všetko v suchu. Greg ešte vybavil nejaké papiere, aby s celým majetkom mohol manipulovať jedine Theo, takže svoju misiu pred odchodom splnil do poslednej bodky.

Zatiaľ čo oni ešte kecali, som sa ja obzrela za mamou a Paulou. Hej, Paulou. Prišla tesne potom, ako oni všetci, tak som ju poprosila, aby počkala, kým sa rozlúčime. Po zápase, ktorý sme mimochodom vyhrali, sme sa dohodli, že sa cez víkend zastaví a pôjdeme sa troška prejsť so psami. Aby sme sa porozprávali a hlavne si vyjasnili ešte všetko to, čo sme nestihli. Dlho sme sa v šatni rozprávali aj po zápase, ale mala som pocit, že to ešte akosi nestačilo. Stalo sa predsa toľko vecí, že to jeden rozhovor asi všetko ani nevie obsiahnuť.

„Hlavne dávajte pozor na Lexi áno? Je to ešte len malé šteňa a potrebuje veľa pozornosti."

„Neboj sa. Jedného psa ustrážime," povedal mi Oscar, ale ja som si nebola moc istá. Preto som ju asi ešte stále držala v náručí a objímala ju ako sa len nechala. Bola som si vedomá, že keď sa vrátia už nebude takáto malá.

„Len aby nemusela strážiť ona vás moji drahí. Dobre vás poznám a preto by som nebol ohľadne tej cesty taký optimista."

„Preto ja nikam nejdem," dodal Diego, ktorý sa podľa mňa aj tešil, že zostáva. Ako som dnes ráno zišla do kuchyne, zas som akosi videla niečo, čo som nemala. Alebo nemusela. Po dome rozvoniavali lievance, zatiaľ čo mama stála opretá o linku a Diego ju veľmi nadšene bozkával, až som si myslela, že ani neprestanú a žiadne raňajky nebudú. Boli však tak strašne sladkí, že by som im to aj odpustila. Vlastne som sa aj tešila, že tu zostáva. Určite to s ním nablízku bude ešte zaujímavé. Hlavne...sľúbil mi, že začiatkom prázdnin ma naučí troška šoférovať ešte skôr, akoby som na jeseň začala s autoškolou.

„Ty hlavne dávaj pozor na pána Davina, aby sa len tak nevrhal do bitiek a nemalo dolámané všetky časti tela."

„Myslíš si, že ak by som tam bola aj vtedy, že by sa pobil?" pozrela som so smiechom na Grega a podala mu Lexi. Pán Davin si ešte vzal Thea na chvíľu bokom asi aby sa na niečom dohodli, alebo tak. Pre nich dvoch bude po tom celom čo prežili asi dosť zmena, ak budú bez seba dlhší čas. Takto sa predsa len stále vídali a všetko. Navyše...škola si musí nájsť nového školníka a Theo vlastne prácu. Pán Davin dal definitívnu výpoveď, čo ma vlastne aj trocha mrzelo. Určite ešte budú dni, kedy by som najradšej išla natierať plot, ako byť na vyučovaní.

„Aby ťa ochránil, určite hej. Ale nie...fakt na neho prosím daj pozor. Je to blázon, ale je do teba tak strašne zamilovaný, až mi je z toho do smiechu. Vyrástol asi až moc rýchlo." stačil úsmev ktorý nahodil keď pozrel ich smerom. Podľa všetkého mali naozaj úzko spätí vzťah, takže som to brala za normálne.