Spring Grass

18.Kapitola

Theo

„Dobré ráno."

„Ráno? Je pol dvanástej," opravil ma so smiechom Greg, ale tak to by ani nebol on, ak by sa do mňa hneď nenavážal. A čo keď je pol dvanástej? Ja som teraz vstal, takže mám ešte teoreticky aj prakticky ráno. Bernadet navyše ešte stále spí, takže toľko k tomu. Ale však nemáme sa kam náhliť. Len naozaj dúfam, že nebude pršať, lebo dnes by som sa s ňou ešte išiel rád prejsť. Zajtra aj tak odchádzame a pochybujem, že sa nejako extra skoro vrátime.

„Nekaz mi náladu hneď po zobudení prosím," podotkol som a oprel sa o linku. Neviem čo tu on stváral, ale nevoňalo to zle. Greg nebol nikdy stratený čo sa varenia týka, takže by z toho mohlo byť vlastne aj niečo dobré. Alebo minimálne jedlé, ak už inak nie. Pamätám si, že občas zvykol variť dokonca s mojou mamou. Hlavne keď nebol otec doma, alebo ak povedal, že chce na večeru niečo špeciálne. To som sa miloval pozerať, ako tí dvaja niečo vymýšľajú, aj keď neraz z toho bola aj pekná hádka. Však viete...mama si chcela presadiť svoje, Greg nesúhlasil a vnucoval jej svoj nápad a tak to aj dopadlo.

„Dobre, dobre. Kedy si vôbec prišiel? Čakal som do jednej, ale potom som od nudy zaspal."

„Niečo krátko po tretej bolo," odpovedal som, zatiaľ čo som očami zablúdil von oknom. Slnko sa už pomaly spoza mrakov tlačilo na oblohu, ale tak už bolo načase. To včerajšie počasie bola katastrofa. Prisahám, že ešte v živote som nemal také nervy, ako keď som bol včera v aute. Navyše sme sa ešte aj škriepili s Lexi, lebo ona si odo mňa samozrejme nechcela vziať tú sprostú tabletku. Nakoniec som vyhral, ale to som už mal fakt pocit, že mi uhryzne hlavu.

„Bernadet tu celý deň sedela ako klbko nervov, lebo sa ti nevedela dovolať. Chvíľami mi to prišlo smiešne, ale keď už bol večer a ty sa ešte stále neozýval, znervóznel som aj ja."

„Vybil sa mi mobil, takže som sa nemal ako ozvať. Ale vážim si, že ti nebolo jedno čo je so mnou." aspoň niektorým ľuďom nie som ukradnutý. Ako som včera posedával v aute, premýšľal som, že by som Gregovi povedal, že volal jej otec. Predsa len som chcel radu, či by som sa jej o tom mal zmieniť, alebo to nechať tak. Lebo...čo ak sa ozve znova? Podľa mňa jej vytrúbi, že som to minule zodvihol ja a potom budem v riadnom probléme.

„Potrebujem poradiť, ale nesmie sa to od teba nikto dozvedieť. Nikto!" zdôraznil som a tým si aj plne získal jeho pozornosť, takže nechal strúhanie syra tak a konečne pozrel mojim smerom.

„No daj. Som zvedavý."

„Povedzme, že pred pár dňami volal otec Bernadet a zodvihol som to ja. Mal by som jej to povedať?"

„Nie," odpovedal s rýchlosti a vrátil sa k syru. Akoby to ani nebola nejaká vážna téma. Síce, pre neho asi ani nebola. Mne to však pokoj nedalo. Aj včera som sa modlil, aby jej nevolal kým som ja preč. Inak by si od neho mohla vypočuť dosť veľa vecí, kebyže ju nemá kto prinútiť, aby zložila mobil. Nevravím, že teraz ju kvôli tomu budem strážiť dvadsaťštyri hodín denne, ale mal by som dávať pozor s kým telefonuje.

„Fakt?"

„Načo by si jej to akože chcel hovoriť? Ten bastard je preč, tak si užívajte život."

„Asi máš pravdu." nemal by som nad tým toľko dumať ani ja. Tak zavolal a čo? To ešte nič neznamená. Môže byť hocikde na svete, tak prečo by sme sa mali báť, že na nás vyskočí spoza niektorého rohu? Podľa mňa ho ten Island schladil natoľko, že sa v tomto smere upokojil. Asi nečakal, že ho prekabáti vlastná osemnásťročná dcéra s nejakým inak orientovaným chalanom.