Spring Grass

16.Kapitola

Ja neviem čo sa to dnes vonku dialo, ale sotva desať minút po tom ako sme dorazili sa strhol taký nečas, že sme sa nakoniec museli zaobísť ešte aj bez elektriny. Dážď dokonca padal tak husto, až bolo sotva vidno normálne na jazero. Takže asi toľko k situácii. Ležím tu na gauči, v zime a jediné svetlo ktoré sa občas objaví sú blesky. Viac ma však asi trápilo, že mi Theo nedvíhal mobil. Našťastie dovolať sa mu dalo, ale stále som skončila pri tom, že používateľ nie je práve dostupný.

Mama tá posedávala v kresle len o kúsok ďalej, chalani boli neviem kde a chlpáči nám tam robili spoločnosť. Gus ešte stále spal na druhej polovici sedačky kam som ho vtedy uložila, ku mne sa tam natlačila Elza, dokonca si ešte aj vyložila hlavu na moje brucho a Ava sa šla maznať s mamou.

„Stalo sa včera niečo? Akosi divne si zazerala po Diegovi keď som prišla." najprv som túto tému nechcela začínať, ale nedalo mi to pokoj. Ak by bolo všetko aspoň ako-tak fajn, asi by sa netvárila takto.

„Nič prevratné. Akurát...ja neviem Bernadet. Neviem čo si mám o ňom myslieť."

„Aspoň ste spolu hovorili?" moc sa mi nechcelo otvárať oči, ale vedela som, že ak nebudem vidieť ako sa tvári, veľa z jej slov mať nebudem. Elzu som celý čas pomaličky hladkala medzi ušami, čiže tá podľa mňa už aj dávno zaspala. Ale tak postrehla som, že toto je na nich najlepšia taktika, keď je vonku búrka. Vziať si ich k sebe a maznať sa s nimi, aby sa nebáli.

„Trocha. Snažila som sa tu moc neobšmietať keď sa vrátili, ale večer sme do seba nabehli na terase a bolo mi hlúpe ho tam len tak nechávať."

„A?"

„Tak dali sme sa do reči, pýtala som sa ho ako bolo na poľovačke a tak." išlo to z nej ako z chlpatej deky, ale aspoň nemlčala. Ale aj tak to bolo celé ako postavené na hlavu. Nemyslela som si, že sa niekedy dostaneme do štádia, že ja budem mame radiť ohľadne lásky a vzťahov.

„No a kvôli tomu sa tváriš, akoby ti uleteli včely?" podľa mňa jej už liezlo na nervy, že aj keď som oči otvorila stále som musela kontrolovať mobil. Ale bola som proste nervózna. Vrcholne. Robilo to asi aj to počasie, ale aj celkový pocit, že šiel sám. A hlavne autom. Ja viem, že som bola v tomto smere asi paranoidná, ale nedalo mi to. Viem, nebol vonku sneh, odvtedy nazbieral nejaké skúsenosti a nie je predsa možné aby mu stále šiel niekto bláznivý oproti, ale aj tak. Bola som na nervy.

„Asi áno. On sa snaží aby dal všetko do poriadku, ale ja neviem. Páči sa mi, keď je ku mne milý, alebo ako sme sa vtedy rozprávali pri prechádzke."

„Tak potom kde je problém? Mami nech som minule hovorila hocičo, ja nechcem aby si bola kvôli otcovi sama. Ak ti je s Diegom dobre, nechcem vám stáť v ceste. Zvykla by som si na neho." ako som po nej pozerala, všimla som si, že chce niečo povedať, ale keď jej len po lícach stiekli slzy a vstala z miesta bolo mi jasné, že debata skončila. Veľmi rýchlo ma tam nechala a radšej zašla do kuchyne, na čo som slzy v očiach pocítila aj ja. Toto som docieliť nechcela.

„Beatrice..." počula som ako ju Diego oslovil, ale podľa toho, že viac slov nepadlo a dokonca sa zatiahli dvere na kuchyni, mi došlo, že som veci asi ešte ani tak nepomohla. Nemala som ani poňatia, že je Diego tam a celý čas nás asi počul. Výborne, takže som to vlastne všetko ešte viac pokazila.

Radšej som sa ešte raz pokúsila zavolať Thea, ale zas som skončila rovnako. Vraj nie je dostupný. Nervy som už mala z toho napnuté na prasknutie, ale ani som sa nedivila. Asi každý by sa na mojom mieste bál. No možno...možno som nemala urobiť to, čo sa stalo ako ďalšie. Opatrne som troška odsunula dvere na kuchyni a sadla si na zem, aby som počula čo hovoria. Ja viem, že je to ich vec, ale ak už som všetko pokazila, aspoň chcem vedieť do akej miery.