Spring Grass

Epilóg

„Sme asi tak nenápadní, ako dva stromy týčiace sa uprostred púšte."

„No a?" opýtala som sa zatiaľ čo sme sa obaja krčili pri okne do kuchyne. Mama má dnes narodeniny a Diego sa rozhodol, že využije šancu. My s Theom sme jej už gratulovali po obede, lebo sme im chceli nechať voľné pole. Aspoň teda čiastočne. Vzali sme si deku, notebook, psov, jedlo samozrejme a rozložili sa za domom. Bolo krásne teplo, takže sme si urobili taký malý piknik, ku ktorému bol aj film ako bonus. Na noc sme sa potom chystali k nemu do domčeku, ale...ja som ešte chcela ostať, aby som videla ako dopadne večera.

„Mali by sme im dopriať troška súkromia."

„Však ho budú mať celý večer a celú noc." dúfala som, že nás nebude spoza závesov vidno, ale tak neviem či to aj vyšlo. Ja som na nich každopádne dovidela výborne. S mojimi novými okuliarmi, aby som pravdu povedala. Včera som si bola po ne, takže som bola z toho vlastne celá šťastná. Boli rovnaké, ako tie úbohé zlomené, čomu som sa vlastne len tešila. Už som si na ne až moc zvykla a nerada by som mala nejaké iné. Aspoň pre teraz.

„Si hrozná."

„Ide o moju mamu Theo. Musím sa uistiť, že bude v poriadku." bolo vlastne milé ich takto vidieť. Ako sedia oproti sebe pri stole, jedia mexické špeciality, ktoré Diego navaril a smejú sa. Podľa rečí, čo som počula to bolo všetko troška pálivé, ale mama to vzala s humorom a nevadí jej to ako sa zdá. No a darček od neho? Prišli rovno dva. Neviem či mu mama spomínala, že chce sadiť kvety von pred dom, ale Diego v tomto trafil klinec po hlavičke. Krásny, naozaj, že krásny stredne veľký kaktus, s niekoľkými ružovými kvetmi bolo to pravé, čo sa nám tam bude vynímať. Teraz si ešte postával v kvetináči pri dverách. No a druhý darček? Krásna zlatá retiazka, na ktorej boli dve spojené krídla anjela. Akože sotva som ju uvidela, som skoro padla na zadok.

„Aj ja ti potom na narodeniny navarím," povedala som Theovi a otočila k nemu hlavu. Ten ma však už sledoval tak podlým výrazom, až som sa ani nedivila, že sme po chvíľke skončili váľajúc sa na tráve, pričom nejaké tie bozky samozrejme nesmeli chýbať.

„Už sa teším," odpovedal so smiechom, zatiaľ čo sa nado mnou týčil a ja som ležala chrbtom v tráve. Už aby zostalo takto krásne teplo a čím skôr tu boli letné prázdniny. Nech si môžeme spolu užívať celé dni bez nejakých stresov ohľadne školy.

Takže...je tu zas koniec :D aké prekvapivé, že? No ešte nie ten úplný, takže vás všetkých ešte pekne pozývam k prečítaniu štvrtej časti s názvom Summer Waves ktorého prológ je už na mojom profile :) link však bude naň aj v komente :) 

No a ešte takto...klasicky by som sa chcela poďakovať každému, kto tento príbeh ešte číta a je mu verným fanúšikom :) naozaj veľa to pre mňa znamená, takže ešte raz každému ĎAKUJEM :)