Spring Grass

14.Kapitola

Theo

Musel som súhlasiť, že dnešok bol naozaj dokonalý. Proste zábava, sloboda a my dvaja niekde v prírode. Aj keď som sa tomuto náladu tak veľmi bránil, asi som nemal. Bolo to naozaj príjemné spestrenie programu. Jasné, že chalani protestovali, aby som šiel radšej s nimi, ale ja som im kašľal na celú poľovačku. Toto bolo oveľa lepšie a vlastne aj ja som sa cítil uvoľnenejší.

Síce...trápil ma ten včerajší telefonát. Jasné, že som vymazal históriu hovorov, ale aj tak ma to trápilo. Budem mať asi riadny problém, ak sa na to príde. No zas ak by som jej to povedal, dnešok by sa určite nekonal. Alebo aspoň nie v takomto duchu. Mal som ten pocit, že dnes som ju konečne po týchto dňoch dokázal naplno rozveseliť. Najviac sa mi asi páčilo, keď sme sa bozkávali v jazere. To bol ten samotný vrchol dnešného dňa. Moment, kedy som si pripadal ako najšťastnejší človek na Zemi. Občas stačí fakt len jedna osoba a človek hneď zmení to, ako hľadí na celý život.

Čo ma však ešte aj teraz držalo hore bola Lexi. Nemal som ani poňatia čo by jej mohlo byť a to ma hnevalo asi najviac. Strýko mi ju stále zveril len ak som sľúbil, že ju v poriadku privediem späť. Akože veril mi, že by som sa nechoval nejako nezodpovedne, hlavne ak ide o Elzine šteňa, ale aj tak.

Aj teraz Elza veľmi rýchlo opustila svoje miesto sotva sme si políhali a šla k nej. Nevedel som síce, či je to dobrý nápad, ale zas na druhej strane som vsádzal na to, že by jej to mohlo pomôcť. Prítomnosť matky predsa niekedy dokáže zázraky. To som sa naučil hneď prvé dni, čo sa narodili. Keď som si ich zvykol brávať k sebe, nikdy sa mi nepodarilo ich upokojiť alebo uspať tak, ako jej. V podstate nemusela ani nič robiť. Stačilo, že som ich pekne vrátil k nej a bolo. Všetci boli šťastní.

„Nie je ti lepšie drobec?" opýtal som sa jej potichu, keď po mne už hodnú chvíľku zazerala. Elza bola tiež hore, no zvyšok pekne spal spolu s Bernadet. A ich som budiť nechcel. Sú prázdniny, tak nech si pekne oddýchnu, aj keď dnes nespíme na klasickom mieste.

Ako som si ju obzeral, všimol som si niečo, čo som asi nemal. Deky sa zbavila pomerne dosť rýchlo, čiže to bolo asi aj šťastie. Na ľavej zadnej labke som si všimol, že má srsť nejakej dosť neprirodzenej farby, akoby do červena. A tá by tam teda rozhodne byť nemala. Preto som si ju aj opatrne vzal k sebe, no nečakal som, že by chcela akosi extra ceriť zuby. Tým mi však odhalila ešte niečo. Nedalo sa prehliadnuť, že ďasná nemala tej bežnej ružovej farby, ale akési pomaly do biela. To som už aj približne vedel, čo by mohlo byť vo veci.

„Však si pozbierala kliešťa Lexi? Hm?" bezradne som na ňu pozrel a skôr, akoby som sa jej odvážil pozrieť na tú labku, som ju pohladil medzu ušami, aby sa upokojila. Lebo už iba toto nám chýbalo. S Elzou som si podobným peklom už prešiel, takže som sa bál oprávnene. Vždy som myslel na to, aby som tomu predišiel, takže nechápem ako sa to mohlo prihodiť aj teraz.

Stačilo, že som ju pohladil na danom mieste a už sa dal ten problém aj dosť jasne cítiť. Ako nejaká malá hrča, ale keď som sa s baterkou pozrel lepšie, dala sa rozoznať tá malá potvora. Navyše to tam mala celé nepekne doškriabané, takže aspoň mi došlo, odkiaľ je krv. Muselo ju to svrbieť a chcela si troška pomôcť. Len my sme si tohto akosi nevšimli.

„No fajn...a teraz čo?" nemal som vlastne ani poňatia. Ak už jej bolo takto nanič určite ju stihol nakaziť nejakým svinstvom, ktoré bude treba začať liečiť čím skôr. Ja sám som Elze kliešťa nikdy nevyberal, takže som vlastne bol bezradný. Prečo sa akože stále niečo stáva nám?

Nakoniec som teda bol nútený siahnuť po mobile a zavolať Grega. On by mi možno aj vedel pomôcť. Len aby sa strýko nič nedozvedel, lebo ma stiahne z kože a to naozaj veľmi rýchlo. A poctivo samozrejme.