Spring Grass

9.Kapitola

„Teraz sa so mnou akože nebudeš baviť, alebo ako?" opýtal sa Theo, ja už ani neviem koľký krát. Ja som sa však akosi k odpovedi nedokázala donútiť. Len som mlčky ležala, zatiaľ čo aj naši chlpáči sa akosi rozhodli pridať ku mne. Hej, ten čo ma v lese našiel bol Greg, ktorý sa schválne vybral iným smerom, než oni dvaja s Diegom. Horšie však bolo, že ako ma šiel vytiahnuť zo zeme, mi stúpil na okuliare. Boli vlastne ešte bližšie, než som si ja myslela, akurát tom nemala to šťastie ich nájsť. Takže som tu teraz vlastne ležala slepá, s boľavou nohou a chuťou akurát tak plakať.

A ak by vás to zaujímalo...guľku som nakoniec neschytala. Ten ich kamoško Oscar sa mi na to veľmi ochotne pozrel a sám povedal, že som mala šťastie. No na to, že sa o mňa tá guľka podľa neho len škrabla...či ako to on povedal, ja už ani neviem...každopádne som si ja neželala vidieť toľko krvi. Akože nie, že by som nejako extra videla, ale zato farby rozoznať dokážem.

„Vieš...keď si ma sem volal, nemyslela som, že skončím takto. Navyše, že by ma tvoj svetový kamarát postrelil."

„Ja som tých mužov nepoznal," odpovedal, na čo som pocítila, ako ma zozadu objal. Ani vám hádam nemusím hovoriť, ako mi vynadala mama. Samozrejme, že som ju však chápala. Ja by som na jej mieste samozrejme reagovala určite rovnako.

„Hovorím o Diegovi."

„Z nás nestrieľal ani jeden. Bol to ten holohlavý mamľas." udivene som sa za ním obzrela, aj keď mi to vlastne nijak nepomohlo. Prečo musím byť akože takáto slepá? Kto o toto prosil? Ja určite nie. Navyše ako som mala vedieť, že si mám doniesť so sebou šošovky pre prípad, že by mi mafiánsky kamarát môjho priateľa stúpil na okuliare?

Ja som si však doteraz naozaj myslela, že ten čo na mňa strieľal bol v tom zmätku Diego. Preto som s ním neprehodila ani pol slova, ale tak rovnako to bolo aj s Theom. Na toho som sa vlastne ani nehnevala, len som bola sklamaná z tohto celého. Tak veľmi som sa tešila na jarné prázdniny a takýto začiatok ma od nich dokonale odradil. Dúfala som, že budeme konečne spolu len my dvaja, že pôjdeme von so psami a nie, že sa bude diať niečo takéto.

„Aj tak."

„Myška ja nechápem jednu vec. Prečo si toto urobila? Ak si potrebovala niečo prebrať, mala si ma zobudiť a nie robiť takéto scény. Načo to bolo akože dobré?"

„Lebo som potrebovala trocha voľnosť. Theo ja si vážim, že mi chceš pomôcť aby som na celý Island zabudla čím skôr, ale niekedy...proste strašne ma dusíš. Ja si to tiež potrebujem v hlave urovnať, ale takto to nejde. Teraz navyše prišli títo traja, bohvie odkiaľ, ty mi o nich ani nič poriadne nepovieš a čakáš, že s tým budem v pohode?" ja vlastne neviem, čo som od neho ako reakciu čakala. Vedela som akurát tak to, že mám v hlave chaos a neviem čo s ním.

„Ale nebolo by lepšie, ak by sme to všetko v pokoji prebrali?" ako som sa tak k nemu nakoniec otočila, už som v očiach cítila slzy. A to som na neho ani nemusela riadne vidieť. Dokázala som si živo predstaviť, ako sa asi tvári. A to ma asi bolelo najviac. Nie vec, že sa mne niečo stalo, ale, že som tím ublížila jemu. Práve osobe, ktorú milujem najviac a urobila by som pre neho hádam všetko na svete.

„Nevieš si ani predstaviť, ako som sa o teba bál. Cítil som sa ako úplný chudák, ktorý na teba nedokázal dohliadnuť." ako ma tak opatrne pohladil po stehne, presne na mieste kde som sa trocha stretla s guľkou, zabolelo to. Nebolo to však nič, čo by sa nedalo prežiť. Aj Ava bola nakoniec v poriadku, čomu som sa len tešila. Ak by sa jej niečo stalo, to by som si asi nikdy nedokázala odpustiť.