Zrejme to tak malo byť

~6. časť~

„Aký bol víkend?" Dívala som sa na Nika, ktorý bol unavený. V hlave mi prebehol celý víkend. V sobotu som sa zobudila až okolo siedmej. Pozerala som telku a v noci upratovala. Bolo to kus na hlavu, ale nevedela som čo robiť. Od kedy som prišla do Anglicka ani raz sa mi nestalo, že som ostala doma celý víkend sama. Nevedela som čo mám robiť. „V pohode. Celkom to ušlo." „Som rád." Vzala som si ruksak a zošmykla sa dolu. „Idem do školy. Dnes máme nejaký zápas takže prídem skôr." „Fajn." Vyšla som vonka a čakal ma tam Kyle na aute. „Bože Kyle, čo tu robíš." „Zveziem ťa do školy." „Viem ísť aj pešky." „Kamoši to robia." Nechápem prečo som súhlasila s tým uzmierením. „Snáď neodmietneš." Sadla som si. „Vieš o tom, že sa dnes neučíme." Pozrela som sa na neho, či ma má za sprostú. „Ten ruksak ma zmiatol." „Mám tam knihu a jedlo." „Ty nebudeš sledovať futbal?" „Vyzerám tak, že ma baví futbal. Plánujem sa niekam vytratiť a budem čítať." Pozrel sa na mňa. „Problém?!" „Nie v pohode. Len..no nič." Vždy som si nosila do školy desiatu. Zvyčajne to boli ovocné šaláty či bagety. „Si taká bez nálady." Oprela som si hlavu o operadlo. „Som v pohode." Našťastie už bol ticho a ja som mala celkom peknú cestu do školy. „Vidíme sa teda po zápase." Usmial sa na mňa a ja som hľadala Saru. Keď som ju dlhšie nevidela pobrala som sa na štadión a hľadala ich. Bolo tam už kopec študentov. Zbadala som ako mi niekto kýva a ja som sa pomaly približovala ku Sare. „Ahoj." „Ahojte." Sadla som si ku nej. „Si v pohode? Dnes hráme proti druhej strednej a ten kto postúpi hrá proti univerzite." Usmiala sa na mňa. „Nebaví ma futbal." „Bože Ema..futbal je zábavný. Hlavne hráči sú sexi." Zasmiala sa. „Nech sa už toto skončí a pôjdeme preč." Chytila ma za ruku. „Ak vyhrajú naši tak Kyle robí párty." „Zabav sa." „Párty bude ak pôjdeš aj ty..ak nepôjdeš tak nebude ani párty." Bolo to vydieranie. Usmiala som sa. „Znamená to, že tam pôjdeš?" „Neviem ešte." Z ruksaku som si vybrala knihu a ovocný šalát. „Jéj. Môžem si dať?" „Zasa mi ho celý zješ." Pozrela sa na mňa a dala si jahody. „Takže.." „Nepôjdem von. Blížia sa maturi takže sa musím učiť a..." „Máš samé jednotky takže nechápem čo stresuješ." „Nestresujem." Na ihrisko prišiel riaditeľ a aj hráči. Všetci tlieskali a stáli a ja som sedela. „Bude ti vadiť ak by som šla do vnútra? Je tu priveľký hluk a ja potrebujem zájsť do knižnice." „Škola je zavretá, ale ak prebúraš steny tak v poriadku." Usmiala sa na mňa a ja som ostala sedieť. Po chvíli som si vybrala slúchadlá a čo najhlasnejšie si pustila hudbu. Na hlavu som si dala kapucňu a uzavrela sa do svojho sveta ,kde futbal a chalani neexistovali. Existovala som len ja a spomienky na New York. Mala som zavreté oči a snívala o lepšom živote. ... „Ema! Postav sa." Rýchlo som si dala dolu slúchadlá a vstala. Všetci tliesakli a pískali. „Vyhrali sme?" „Niéé. Všetci sú nešťastní." „Bože Sara, len som sa spýtala." „Veď dobre." Pomali sme odchádzali pred školu. Ponáhľala som sa, aby ma nestihol Kyle. Kráčala som na chodníku keď na mňa zatrúbilo auto a ja som podskočila. „Nasadaj." Bol to Nik. Hneď som si sadla a on pridal. „Idem po súčiastky tak som si povedal, že ťa zveziem." Usmiala som sa. „Vďaka." „Prišlo jedno auto a máš ho na starosti ty." „Prečo ja." „Mám toho veľa. Teraz ma čakajú papierovačky. Treba ho len prelakovať a vymeniť olej. To je celé." „Fajn. Zajtra nemusím ísť do školy a..." „Pôjdeš do školy. Škola je na prvom mieste." „Nechápem prečo by som tam mala ísť. Znova sa nebudeme učiť len sledovať debilov čo hrajú blbý futbal." Zasmial sa. „Kľudni sa. Do školy pôjdeš." Ďalej som mlčala. Zastal pred obchodom a pozrel sa na mňa. „Ty nejdeš?" „Nie." Sedela som a čakala na neho. Už dávno som mohla byť doma. Vystúpila som a oprela sa o kapotu auta. Bolo mi príšerné teplo. Konečne som ho videla prichádzať s krabičkami. Nasadla som a on tiež. „Snáď sa nebudeš hnevať len kôli tomu, že zajtra ideš do školy." „Vieš o tom, že nenávidím futbal. Musím sa na neho pozerať a tváriť sa nadšene." Pozrel sa na mňa. „Dnes večer idem na preteky. Pamätáš sa na tú dohodu? Idem ku nim napokon do tímu ako hlavný mechanik a možno by bolo fajn ak by si šla aj ty. Naučila by si sa niečo nové." Pozrela som sa na neho. „Môžem jazdiť?" „Nie." Kývla som hlavou. „Nechápem prečo! Viem jazdiť a dobre. Sám si to povedal." „Nepamätáš sa na posledné preteky? Mohla si zomrieť. Nedopistím, aby sa ti niečo stalo." „To oni do mňa nabúrali." Mlčal. Tak veľmi som chcela pretekať, ale nešlo to. Došli sme domov a ja som vybehla hore. „Urobím špagety, dáš si?" Pozrela som sa na neho. „Hej." „V zadu je to auto. Má byť hotové do zajtrajška." Prezliekla som sa do krátkej teplákovej súpravy a zošmykla sa dolu. „Fajn. Idem sa pozrieť." Zapla som tam svetlo a zbadala jedno dosť poškrabané a špinavé hnedé športové auto. Bolo nízke a kus starší kúsok. „Čo na to povieš." „To zvládnem." „Fajn. Som rád." Zjedli sme špagety a ja som leňošila. Nechcelo sa mi nič. Sedela som na sedačke a robila referát na biológiu. Kus som si pospala a znova robila. „Ema!" „Hovorila som ti, že robím referát!" Stíšil hudbu. „Vonku ťa čaká Kyle. Vraj ideš na párty." „Idem s tebou na preteky." „Choď sa pripraviť na párty." „Nejdem s Kylom nikam." „Prečo. Vraj ste už v pohode." „To som mu povedala preto, aby mi dal pokoj." „Ema! Choď von a zabav sa." „Bože!" Postavila som sa a šla sa prezliecť. Dala som si červené rifle a čiernu mikinu. „Zabav sa." „Hm..určite." Vyšla som von a nasadla ku nemu do auta. „Už som si myslel, že mi dáš košom." „Mala som to v pláne." Vyrazili sme. „Netváriš sa nadšene." „Nechápem na čo robíš párty v pondelok keď zajtra máte ďalší zápas." Usmial sa. „Život si treba užiť... S osobou, na ktorej nám záleží." Hovoril to tak milo. „Prestaň Kyle. Medzi nami je už dávno koniec." „Nepremýšľala si niekedy o nás dvoch?" „Hej. Každú sekundu v mojom živote." Povedala som ironicky. „Pýtam sa vážne." Zastal pred domom a vystúpila som. Ponáhľala som sa do vnútra. Otvorila som dvere a chytil ma za ruku. „Daj mi druhú šancu." „Už si ju dostal." „Chcem, aby sme boli znovu spolu..tak ako predtým." Pozrela som sa na neho. Mala som pocit, že to myslí vážne, ale ja som už nechcela s nikým chodiť. Vošla som dnu a sadla si do kuchyne na linku s fľašou vína. Všade bolo kopec ľuďí a ja som nenávidela tie pohľady na mne. Nezvykla som chodiť na školské žúrky a nehodlala som to zmeniť. „Tak tu si." Sara sa na mňa usmiala a hneď zmyzla. Ja som si našla fľašu vína a sadla na kuchynskú linku a urobila si lepšiu, vlastnú párty...Nemala som piť víno. Bol to hrozný nápad, lenže keď som prišla do Anglicka, víno sa stalo mojim najvernejším priateľom. Ľahla som si a nohy mi viseli dolu. „Piješ sama?" „Kyle, je mi zle." Chytil ma za ruku a pomaly sme vyšli hore po schodoch až do jeho izby. „Nechceš vodu?" Posadil ma na posteľ a ja som si ľahla. Keď som mala vypité bola som schopná zaspať aj na ulici. Preto som pila len doma. Naklonil sa ku mne. „Môžem ťa pobozkať?" Srdce mi búšilo o stošesť a ani neviem ako sa to stalo, ale bozkávali sme sa.