Zrejme to tak malo byť

~13. časť~

Cítila som úder do môjho pravého oka a hneď som otvorila oči. Bolelo ma to.

„Prepáč. Nechcela som."

Sadla som si a pozrela sa na Saru.
„To nič."

„Máš hrozne malú posteľ."

To myslí vážne?

„To bude asi tým, že na nej spím vždy sama."

Len sa na mňa usmiala. Postavila som sa a mierila zobudiť Tea s Lukasom.

„Vstávajte..musíte popratať a okrem toho za chvíľu odcházdam."

Obaja otvorili oči. Ležali na sedačke a boli na sebe nalepený. Bolo to smiešne a zlaté.

„Ale ak vás oboch vyrušujem.." Zasmiala som sa.

„Teo..hrozne chrápeš a kopeš."

„Ja nechrápem a to ty si ma kopol do nohy."

„Len som ti to vrátil."

Nenápadne som sa vytratila do kúpeľne a pozrela sa do zrkadla. Mala som napuchnuté prave oko. Bolo menšie a slzilo mi.

„Do riti!"

Nemohla som sa ani namaľovať. Učesala som si vlasy a trocha ich vyžehlila.

„Skočíme na raňajky do bistra?"

„Môžme."

Šla som dolu a obliekla si kraťasy a sivú mikinu. Na oči som si dala čierne pilotky a ponáhľala sa dolu, pretože ma všetci čakali.

„No konečne. Už som hladný."

„No Ema, máš pocit, že svieti slnko?"

Pohľad som upriamila na Saru. „Možno bude."

Len sa uškrnula a nasadli sme do auta.

„Som unavená." Šomrala som.

„Ty si chcela byť do tretej hore a hrať poker."

„Lebo Lukas neveril, že dokážem ponocovať."

On sa zasmial.

„Pretože sme sa stavili o drink." Išli sme do bistra a jedli sme.

...„Aj tak si myslím, že mať na raňajky palacinky je nezdravé."

Kopla som Saru do nohy. Tie jej poznámky o jedení som milovala.

„Au."

Teo sa natiahol po sol a lakťou zvalil plný pohár na mňa. Rozlial na moju mikinu limonádu.

„Toto je zlý sen. Porazí ma."

„Prepáč Ema. Mrzí ma to..ja som..prepáč." Koktal unavene zo seba.

„Daj si dolu mikinu a ..."

„Myslíš si, že mám niečo pod mikinou?"

Lukas si rozypsoval svoj tmavomodrý sveter a podal mi ho. Mal už len biele tielko.

„Na."

Toľká ochota..Pozrela som sa na neho.

„To nie." Niežeby vyzerala katastrofálne, ale ešte by mi to vyčítal.

„Vezmi si ho..dnes máš predsa suprové rande so super dokonalým Ryanom."

Mal pravdu. Aspoň raz..Objala som ho a šla na vecko.

Sveter mi bol kus dlhší ale bol teplý a hlavne suchý. Vrátila som sa ku nim a mikinu mala v rukách. Nebolo mi vidieť ani kraťasy.

„Ešte raz vďaka." Len sa na mňa usmieval.