Zrejme to tak malo byť

~19. časť~

Sedeli sme všetci na káve v bistre. Jedla som práve šľahačku a počúvala ich slová. „Takže by sme mohli niekam skočiť..dnes večer. Čo tak kino. Bolo by to super." Pozrela som sa na Saru. „Ja na dnes už niečo mám." „Čo." Usmiala som sa. „Ryan ma pozval na párty. Robia ju chalani z univerzity. Bude to super párty. Ešte mu mám zavolať, či to platí, no mám pocit, že hej." „To je úžasné. Aspoň sa zabavíte a konečne vám nebudeme v pätách." Zasmiala sa. „Dúfam, že tam nejdeš. Tú párty robia z našej univerzity. Nemala by si tam ísť." Pozrela som sa na Lukasa. „Viem čo mám robiť a čo nie. Práve som sa rozhodla, pôjdem tam." „Mala by si tam ísť. Bude to zrejme vaša posledná párty v Sanwei." Usmiala sa na mňa a ja som ju kopla. „Ježiš, prepáč Em. Ja som zabudla." „Prečo posledná párty." Povzdychla som si. „Lukas, nemusíš sa hneď rozčuľovať. S Ryanom plánujeme ísť do Texasu. Ja nastúpim na univerzitu a on sa bude starať o ranč." „Ema, ani sa nepoznáte. Nie je to chalan pre teba." „Zvláštne, pretože si hovoril, že je to fajn chalan." „Ide mu len o jedno. Na tú párty si pozývajú chalani svoje priateľky. Opijú ich a vyspia sa s nimi. Na ďalší deň im dajú kopačky." Toto ma nahnevalo a dosť. „Nie je každý chalan ako ty. Je to normálny a skvelý.." Zvonil mi mobil. Na display svietilo Ryanovo meno. „Neozvala si sa mi." „Rozhodla som sa, že rada pôjdem na tú párty." „Tak fajn. Vyzdvyhnem ťa o siedmej?" „Budem čakať." Zložila som. „Ema, nechoď tam. Prosím. Tá párty sa koná rok čo rok. Chalani súťažia s koľkými sa vyspia." Kývala som hlavou a postavila sa. „Nemienim počúvať takéto reči. Idem si dať kúpeľ a pripraviť sa na večer. Som naozaj zhrozená tvojou reakciou. Myslela som si, že sa budete so mnou tešiť, ale vy nie. Prajem vám pekný večer." Vzala som si ruksak a vyšla von. Naozaj ma to sklamalo, pretože som si myslela, že sa budú so mnou tešiť a podporia ma v mojom rozhodnutí. „Počkaj Ema." Otočila som sa a za mnou stála Sara. „Snáď si nemyslíš, že ťa na párty ku vysokoškolákom pustím v mikine." Išla ku mne a spolu sme vykročili. „Teo s Lukasom sú nešťastne zúfalý. Nechcú o teba prísť a ja taktiež nie, ale je to tvoje rozhodnutie. Teraz sa musíš pripraviť na večer." Išli sme ki nej domov a zakotvili v jej izbe. Sadla som si na posteľ a ona otvorila skriňu. „Už viem čo si oblečieš. Čo tak šaty a vlasy by som ti nakulmovala. Vyzeralo by to skvelo." Zo skrine vytiahla hnedé šaty na vešiaku. „Tieto sú perfektné." Pousmiala sa. „Budeš nádherná. Teda aj teraz si, ale vieš ako to myslím." Len som sa usmiala. Sadla som si na zem a začala mi kulmovať vlasy. Potom som sa šla osprchovať a neskôr sa namalovala. „Máš ešte päť minút. Volal ti Ryan a tak som mu povedala nech príde tu. Znel spokojne a šťastne." Pozrela som sa do zrkadla. „Mám strach. Čo ak má Lukas pravdu." Silno ma objala. „Nejde mu o sex. Ak by šlo, tak by sa s tebou chcel vyspať v Londýne. Ak by sa niečo stalo, tak mi zavolaj." Pozrela som sa na seba. Vlasy som ma kučeravé a kratšie. Na očiach som mala trblietavé tiene a šaty boli voľné a siahali až po kolená. Na nohách som mala čierne lodičky. Zatrúbilo auto. „Držím palce." Usmiala sa a ja som vychádzala von. „Nemáš sa čoho báť." Túto vetu som si dlho opakovala až kým som ho nevidela stáť pri aute s jednou červenou ružou. Mal čiernu košelu a čierne nohavice. Vyzeral hrozne sexi. Usmieval sa na mňa a pobozkali sme sa. Podal mi ružu. „Ďakujem." „Dnes si prekrásna." Otvoril mi dvere na aute. Nebola som na to zvyknutá. Vyrazili sme. „Si nejaká napätá. Stalo sa niečo?" „Nie..ja len..to nič. Som v pohode." Usmiala som sa na neho. „Dnes to bude super párty a nezabudnuteľný večer pre nás oboch." Žmurkol na mňa a ruki si položil na moje stehno. „Ako to, že ideš na tú párty. Sú tam predsa chalani z univerzity." „Mám tam bratranca. Pozvali aj mňa. Chodím tam každý rok. Je to tradícia." Usmial sa a po chvíli sme vystúpili pred obrovskou vilou. Takú som ešte ani nevidela. Všade boli zaparkované autá a my sme pomaly vystúpili a blížili sa ku dverám. Stále sa na mňa usmieval a ja som mala stále väčší strach a premáhala ma nervozita. Otvoril dvere a vošli dme dnu. Nebola to klasická párty akú som si predstavovala. Nikto sa neválal po zemi opitý..ani nevykrikoval či si robil hanbu. „Tak ste prišli. Pokojne si to tu obzrite." Vo vnútri sa sedelo a pilo a na terase sa tancovalo. „Ideme si zatancovať?" Chytil ma za ruku a viedol až na terasu s výhľadom na pláž. Chytil ma okolo pása a začali sme sa hýbať do rytmu slaďáka. Dívala som sa mu do očí a pobozkala ho. „Dnešného večera som mala kus strach, ale keď sme tu takto spolu ..všetko sa zdá inak, krajšie a lepšie." Usmiala som sa. „Nemáš sa predsa čoho báť. Som vždy s tebou a aj budem." Chytil ma za ruku a viedol do vnútra. „Idem nám po nejaký nápoj." Pustil ma a ja som sa dívala na zopár hviezd. Bolo to krásne. „Ema chcem ti predstaviť svojho bratranca..toto je.." Otočila som sa na nich a stál tam on. „Kyle?" „Ema..rád ťa vidím." Vôbec nebol prekvapený. „Takže sa poznáme." Podal mi pohár s nejakým alkoholom. Pozrela som sa ku schodom. Jeden vysokoškolák odvádzal ku schodom mladé opité dievča. Ledva sa pri ňom tackalo. „Vďaka, ale ja nemôžem piť.. Pri Sare som si dala tabletku na hlavu, pretože ma bolela hlava.." Bola som nervózna. „Chápem. Dnes nepiješ. Môžem ti skočiť po vodu." Prikývla som. Stále viac a viac mi búšilo srdce, podlamovali sa kolená a strácala som myšlienky. Bola som zúfalo bezmocná. Odišiel a ja som ostala len s Kylom. „Nespomínala si, že sem ideš." „Nie som poverená ti.." Chytil ma za obe lakte a ťahal kus ďalej od ostatných. „Ema, nemáš tu čo robiť. Nič tu nepi a ani tu nespi. Prosím, ver mi." Prišiel ku nám Ryan a podal mi sklenený pohár s vodou. Váhala som, ale napokon som si ho vzala. „O čom ste sa tak narýchlo zhovárali." Pozrela som sa na Kyla, ktorý si rukou prehrabol vlasy a povzdychol. „No o..preberali sme francúzštinu." Kyle sa na mňa pozrel s úľavou. „Ideme sa prejsť?" Chytil ma za ruku. „Fajn nápad. Potrebujem vypadnúť na vzduch." Obaja sme sa pozreli na Kyla. „Tak ideme?" Išli sme za ním. „Ema..nie si smädná?" Pozrela som sa na pohár a na Ryana. „Ja..no.." Drgol do mňa Kyle a z rúk mu vypadol pohár. Obliala som si šaty. „Och prepáč Ema..nevidel som ťa." Nevedela som ako mám reagovať. „To nič. Skočím ti po ďalšiu vodu." Zadržala som ho. „Netreba. Nie som smädná." „Ema..mala by si sa napiť, aspoň trochu. Bude ti zle. A možno by sme mohli skočiť do nejakej izby a pozhovárať sa." Do očí sa mi nahrnuli slzy. Sklonila som hlavu. „Dobre." On odišiel a ja som sa pozrela na Kyla. „Musíš odísť." „Idem po neho. Ak ho presvedčím, aby sme šli inam tak pôjdeme." Nestihol zareagovať a už som ho hľadala. „Tak tu som." Chytil mi ruku a ja som šla za ním hore po schodoch. Vošli sme do jednej izby a zapol svetlo. Bola tam jedna veľká posteľ. Sadla som si na ňu a on si sadol vedľa mňa. „Čo budeme robiť." Bola to hrozná otázka, ale bola som nervózna. „Čo len budeš chcieť." Začal ma bozkávať na krk až ma pritlačil ku posteli a ja som ležala. Rýchlo som sa postavila. „Prepáč ja..nemal som. Môžeme sa len rozprávať o nás dvoch a budeme od seba dosť v bezpečnej vzdialenosti." Usmial sa na mňa a ja som neodolala. „Len si odskočím a hneď som tu." Išla som do kúpeľne a studenou rukou si umyla ruky. Boli také spotené a triasli sa mi. Zišla som dolu a zo sklenenej misy si naliala do pohára nápoj. „Len sa kus odreagujem a budeme sa len zhovárať." Hovorila som si a vypila to. Bolo to hrozne zlé. Vyšla som hore do izby a sadla si na posteľ. „Si v pohode?" Pozrela som sa na neho. „Ja neviem." Rozprávalo sa mi ťažko a aj sa mi ťažko dýchalo. „Všetko bude v pohode." Sadol si ku mne a začal ma bozkávať. „Ryan ja.." Všetko sa mi točilo. „Ja idem domov." „Ale nejdeš." „Je mi zle." Postavil sa. „Tak fajn. Idem dolu po vodu a hneď som tu." Odišiel a keď bol dolu príliš dlho, pomaly som šla za ním. Zvládla som všetky schody dolu až som zastala na poslednom. „...odnesiem jej vodu a už to začne. Nechodil som s ňou len preto, aby sme sa rozprávali. Dnes večer si užijem a zajtra je koniec. Aj tak som ju chcel len skúsiť. Je krásna, ale hlúpa naivka, ktorá verí v pravú lásku." Mala som pocit, že ma pychlo pri srdci. „Tak to skončime už dnes. Načo čakať na zajtra." „Ema, čo tu robíš? Mala si byť predsa hore." „Si debil. Úbohý debil. Je mi ťa ľúto." Vyzula som si topánky a vzala ich do rúk. Mierila som ku dverám. „Kam ideš Ema. Vysvetlím ti to. Ja som to tak nemyslel." „Mal si so mnou aj iné plány alebo si si chcel len užiť." Mlčal. „Chápem." Otvorila som dvere a vyšla von. Porozhliadala som sa poriadne. Nevedela som, odkiaľ sa mám vrátiť. Prešla som na chodník a keď som zbadala prvú lavičku sadla som si na ňu a dívala sa do blba. „Som blbá, som taká sprostá!" Niekto ku mne pribehol. „Ema?!" Bol to Lukas. Prišiel až ku mne. „Si v pohode?" Pozrela som sa na neho a postavila sa. „Som v pohode." Urobila som krok do predu a zatočilo sa mi v hlave. „Určite si v poriadku." Chytil ma na ruky a odniesol do auta. Mala som pocit, že ležím na posteli. Cítila som, že ma položil do auta a pripol pás.