Zrejme to tak malo byť

~20. časť~

Cítila som na svojom čele niečo studené a mokré. Otvorila som oči a nado mnou sa nakláňal Lukas. „Všetko bude v pohode.” Usmial sa na mňa, ale v jeho očiach som videla sklamanie. „Asi budem zvracať.” Naklonila som sa nad zem a začala zvracať. Šťastie bolo, že tam bol lavór. Naspäť som sa hodila o podušku a zavrela oči. Bolo mi príšerne zle a horúco.
Zobudila som sa a bolo mi už lepšie. Lukas sedel na stoličke a niečo písal na notebooku. „Meškám do školy.” Bolo pól deviatej. Pozrel sa na mňa a postavil. Mieril ku mne. „Nebudeš zvracať?” „Zvracala som len raz.” „Bolo to päťkrát. Našťastie si sa vždy trafila do lavóra. Okrem toho si sa vždy ospravedlňovala a nadávala na Ryana. Predpokladám, že ste sa rozišli. Nečuduj sa, že si vyzlečená, ale keď som ťa niesol vo výťahu vyzliekla si sa, pretože ti bolo horúco. A čo ešte..už nič.” Sadla som si a on mi hodil nejaké tričko. „Vďaka.” Obliekla som si ho a odkryla sa. „Mala by si ležať.” „Musím ísť do školy.” Chcela som sa postaviť, ale zadržal ma. „Musíš oddychovať.” Rukou som si prehrabla vlasy. „Mal si pravdu.” „Hovorila si to včera veľakrát, ale rád si to vypočujem ešte raz.” Povedal to len zo žartu, ale ja som si znova ľahla, otočila sa mu chrbtom a začala plakať. „Ema..nemyslel som to tak. Je mi ľúto, že ste sa rozišli, ale..” „Bol to naozaj debil. Už som sa zmierila s tým, že všetci chalani sú idioti a už sa nikdy do žiadneho nezabuchnem. Toto je moja budúcnosť.” Sadol si vedľa mňa. „Bože Ema..” „Vždy im šlo len o sex. Najradšej by som sa zastrelila za to ako som mu verila. Verila som mu každé jedno slovo a on pritom čakal na jednu chvíľu.” Pozrela som sa na neho. „Mala som to vedieť od začiatku..” Po lícach mi stekali slzy. „Najskôr Dag, Kyle a napokon aj Ryan. Som naivka, ktorá verí rozprávka.” Sadol si ku mne bližšie a ja som ho objala. „Prepáč ja..ja už nevládzem.” Pohladkal ma po vlasoch. „Bude dobre. Ak ti ešte nejaký debil zlomí srdce, nakopem ho až sa z toho nespamätá.” Utrela som si slzy. „Keď ja ani neviem čo chcem robiť v živote. Ako môžem vedieť, akého chalana chcem. Neplánujem si budúcnosť a preto ani neviem či pôjdem na univerzitu. Zrejme navždy zostanem u Nika a budem mu pomáhať s autami.” Postavila som sa. „Idem do školy. Nechcem vymeškať školu. Trvá už len tri týždne.” Podal mi nejaké veci. „Priniesla ti nejaké veci Sara.”  Zastavila sa tu ešte hneď ráno.” Vzala som tašku a vybrala z nej legíny a mikinu. „Prezlečiem sa a pôjdeme.” Prezliekala som sa dosť rýchlo, pretože som nechcela zmeškať písomku z angličtiny. Nasadla som do auta, v ktorom bolo celú cestu hrobové ticho. Ozval sa ku mne až keď som vystúpila z auta. „Takže o tri týždne končíš?” „Sme v maturitnom ročníku. Končíme o mesiac skôr než ostatní. Okrem toho si do piatku napíšeme písomky a už sa tam ani nemusím ukázať.” Sklonil hlavu. „Pekný plán.” „Ja viem. Teraz už choď. Vďaka za pomoc.” Usmiala som sa na neho a vykročila ku škole. Našťastie bola prestávka a podarilo sa mi rýchlo nájsť Saru. Silno ma objala. „Si v poriadku? Lukas mi volal a tak si išla za vami. Bola si strašne bledá a mala si horúčku. Dokonca si hovorila zo sna a občas si sa dusila. Potom si zvracala a ďalej spala. Myslela som si, že je to tvoj koniec.” Napravila som si vlasy. „Je mi hrozne a keby som mohla tak ležím v posteli. Máme dnes testy a aj zajtra. No našťastie je pre nás piatok posledný normálny deň v škole. Sme maturanti a náš život na strednej sa skončí. Začnem pomáhať Nikovi s autami. Možno si nájdem brigádu a po čase si otvoríme normálnu opravovňu. Bola by to bomba..Nik by bol šťastný a dlhujem mu to.” Usmiala sa. „Ema, šlo by to, ale neuveríš čo nám dnes povedal profesor. V pondelok o štvrtej ráno nám to letí.” Tak veľmi sa z toho tešila. „To je skvelé. Senzácia. Aspoň vypadneme zo Sanwei a prídeme na iné myšlienky.” Bolo mi do plaču a hrozne, ale nechcela som sa vzdať tak skoro. Všimla som si Kyla ako prechádzal okolo a zastavil sa pri nás. „Ema, môžem na slovíčko? Ide o to, že sa tu Ryan plánuje ukázať a celé ti to vysvetliť.” „Bože Kyle, nevidíš aká je Em nešťastná? A ty ho ešte spomínaj.” „Chcel som len pomôcť. Dúfam, že je všetko v pohode.” Sara ma potiahla až do triedy. „Porozprávam sa s ním rada. Je to úbožiak.” Mlčala, pretože vedela, že svoje rozhodnutie nezmením. „Mrzí ma to, že vám to nevyšlo. Lukas nám hovoril, že si na neho máme dávať pozor.” „Naozaj? Zvláštne, že Lukas vie vždy všetko najlepšie aj za nás. Hlavne za mňa. Mal mi to povedať.” „Aj tak by si ho nepočúvala.” Znovu mala pravdu. „Aspoň by ma upozornil..ja neviem už nič.” „To zasa nie. Ale uvidíš krásneho chalana a už si predstavuješ prvé rande a svadbu. Správaš sa ako..” „New Yorská blondýna.” Dopovedala som vetu, pretože som ju už raz počula od Lukasa. „Vy sa na mňa dohadujete?” „Nie len máme o teba všetci štyria strach.” „Takže je v tom aj Teo s Nikom. Naďalej sa o mne dohovárajte tak ako do teraz. Veď sprostá New Yorská blondýna na nič nepríde. Veď ani neviem o čo je život a nosím ružové okuliare ak verím v niečo čo sa nestane.” Nahnevalo ma to a to dosť. Celú hodinu som ju ignorovala. Hnevala som sa na všetkých. Hodiny v škole som presedela sama a Sara s Teom sa mi chceli prihovárať, no ignorovala som ich. Nemala som sa tak ku nim správať, ale to oni ma sklamali. Ryana som videla pred školou, ale on si ma ani nevšimol. Domov som kráčala pešky a pomaly. Ignorovala som aj Nika keď sa ma pýtal otázky ohľadom večera. Radšej som si zapla hudbu nevnímala okolitý svet.
Stále som však myslela na všetko čo sa stalo za posledných pár dní. Zostala som bez priateľa a pohádala sa s jedinými priateľmi akých mám. Myslela som si, že im na mne nič neprekáža a odrazu zistím, že ma majú za Bárbi, ktorá potrebuje Kena. Zvyšok večera som strávila vo vani. Obliekla som si svoje pyžamo a jedla v kuchyni zmrzlinu. Bolo odreagujúce a fajné. Konečne som pri tom nemyslela na Saru, Tea, Lukasa a Nika. Myslela som len na to, že v mrazničke mám ešte jednu čokoládovú zmrzlinu, ktorá sa chce so mnou priateliť a chce byť mojou novou najlepšou dôvernou priateľkou.
Takto som strávila zvyšok piatkového, sobotňajšieho a nedeľňajšieho večera. Bola to zábava. Otvorila som si ku tomu červené víno a oslavovala ďalší samotársky deň.
„Je niekto doma?” Počula som Sarin hlas. „Ema, môžeme? Celý víkend sme ti vyvolávali, ale ty si asi stratila mobil, kedže si ho ani raz nezdvyhla. Nik hovoril, že si si obľúbila čokoládku.” Rozprávala sa so mnou ako so psychopatom. „Priniesli sme čokoládové šišky a nás. Nik spomínal, že máš voľný dom a tak sme si povedali, že sa ku tebe nasáčkujeme a porozprávame ako za starých dobrých časoch. Môžeme ísť hore?” „Akurát som sa chcela baliť do Paríža.” Vyšli obaja hore a sadli si na sedačku. Teo položil na sedačku buxičku so šiškami. „Môžem.” „No jasné.” Prišla ku mne Sara a dívala sa na mňa ako na mŕtvolu. „Pre Boha Em. Vyzeráš akoby ťa pred chvíľou prešiel kamión.” „Je pravda, že som kus strapatá a civilizovala som sa od okolitého sveta. Je to tak fajn.” Usmiala som sa na nich. „Viem, že som ťa nemala nechať samú, keď si sa rozišla s ním. Prepáč.” Postavila som sa. „To nič. Vyliečila ma zmrzlina. Som premýšľala a prišla som na to, že sme pre seba neboli ani stvorený. On chcel ranč a ja ani neviem. Preto s nikým nemôžem byť dlho. Nerada plánujem budúcnosť a chyba je vo mne. Všetci mi dali kopačky, lebo som..lebo som to ja.” „Ema..” „Nie. Už som si to celé vysvetlila a bohužiaľ sa s tým zmierila.” Prešla som ku skrini a vybrala si kufor. „Kľudne si zapnite film a ja sa zbalím. Umyjem si vlasy a skočím aj do sprchy. Dáte si niečo pod zub?” „Nerob si starosti.” Toto boli skvelí hostia. „Môžem ťa zbaliť? Nemôžeš si vziať do Paríža samé mikiny. Je tam krásne teplo a ľudia nosia šaty, jedia zmrzlinu a kúpu sa vo fontáne..aspoň tak som to počula v telke.” Zasmiala sa. „Ty sa choď osprchovať a ja ťa zbalím. Prosím.” Povzdychla som si a mierila do kúpeľne. Rýchlo som sa osprchovala a umyla si vlasy. Sara ma dovtedy zbalila a keď som prišla, zaplietla mi vrkoče a namalovala nechty. Upravila mi obočie a sledovali sme telku. Občas sme sa zasmiali. Boli sme hore do pol noci. „Mali by sme ísť spať decká.” Obaja sa zasmiali. „Moja hlúpučká. Máme byť o druhej všetci povinne na letisku, čo znamená, že o jednej by sme mali vyraziť, pretože letisko je na druhej strane mesta.
Choď sa obliekať.” „Nechápem, na čo si si dávala pyžamo.” Pozrela som sa na Tea. „Dobrá otázka.” Rýchlo som si vyfénovala vlasy a obliekla si to, čo mi Sara pripravila. Čierne pohodlné rifle a kvietkovanú blúzku. Na to som si dala koženku a obula si jarné svetlohnedé čižmy. Rozplietla som si vlasy a mala som ich veľmi vlnité a siahali po krk. Bolo to pekné a niečo nové. O pol tretej sme sa dostali na letisko, pretože v polke cesty som si spomenula na svoj pas, ktorý bol pekne položený na posteli. Vrátili sme sa a pokračovali až na letisko. Mierili sme do mesta lásky.