Zrejme to tak malo byť

~59. časť~

Konečne zazvonil zvonček a ja som sa rozbehla ku dverám. Čakala som na tú chvíľu poriadne dlho a konečne mi prišli raňajky. Vzala som si svoju tácku a blížila sa ku Sare, ktorá si dávala špirálu. Sadla som si oproti nej a odkryla zvon. Na tanieri sa povaľovali lievance. Vyzerali ako vystrihnuté z časopisu.
„Naozaj si mohla ísť na raňajky so mnou. Tie dievčatá sú v pohode. Aspoň by si sa najedla medzi nami a nie sama.” Chcela som si užiť tiché raňajky, ktoré nepreruší detský plač. Okrom toho by som nebola schopná zjesť svoju výdatnú porciu, ak by ostatné jedli zdravé šalátiky, aby náhodou nepribrali.
„Nie. Radšej budem tu a potom sa pôjdem pozrieť na vaše fotenie.” Usmiala som sa na ňu a pustila sa do sladkých raňajok. Bolo mi jedno či priberem pár kíl, pretože počas tehotenstva som pribrala až sedem kíl, ktoré som neskôr zhodila tancovaním či pohybom v parku.

„Keby si si bola pohla, mohla si ma vidieť ako pózujem.” Všetky dievčatá mali na sebe bikiny. Boli pokryté olejmi a mali výrazný make up. Pózovali pri motorke. Pri veľmi krásnej moterke, ktorá ma dosť zaujala. „..haló. Zasa ma nepočúvaš.” Mávala mi rukou pred očami a ja som sa na ňu pozrela.
„No?”
„Ako sa ti tu páči?” Na tvári mala úsmev a v rukách držala minerálku, ktorú opatrne otvárala.
Nechcela som jej povedať, že ma to veľmi nebaví. Koho by bavilo sa dívať na krásne, chudé dievčatá, ktoré obdivoval každý človek na planéte. „Je to tu fajn. Naozaj. Je to super.”
Zrejme ju moja odpoveď potešila, pretože sa usmiala. „To som rada. Dnes máme ešte jedno fotenie a večer máme párty s manekýnmi. Som na nich zvedavá. A zajtra skúšame návrhy a v utorok ideme na ostro.” Ja na jej mieste by som mala trému. Ona to však brala ako prechádzku po parku. „Takže dnes večer sa priprav na párty, na ktorej sa nebude piť.” Zasmiala sa a ja som sa len usmiala. Niekto zakričal jej meno a ona sa otočila na fotografa. Pozrela sa znovu na mňa a chyta ma za ruku. „Musím ísť tam.”
Vedela som, že je jej ľúto, že sa mi nemôže venovať. „To nevadí. Idem si pospať a vidíme sa potom.” Usmiala som sa a mierila z veľkej miestnosti čo najrýchlejšie preč. Vedela som, že ku nim nepatrím.
                              ~
Zabuchli sa dvere na izbe a ja som vedela, že sa konečne vrátila Sara. Mala úsmev na perách. Hodila sa vedľa mňa na postel. Hlasno si povzdychla a pozrela na mňa.
„Je tu bomba. Nečakala som, že to bude až také super. Je to ako sen.” Nechápala som, čo ju na tom môže až tak fascinovať.
„Škoda, že tu nie je a tebou Teo. Zrejme by ste si to užila obaja viac.” Usmiala sa na mňa a posadila sa.
„Teo by očumoval a slintal nad inými dievčatami. Ty si síce slintala nad motorkou..” Zasmiala sa a vlasy prehodila na druhú stranu. „…ale s tebou je to lepšie. Zajtra budeme spolu dlhšie. Budeme skúšať modely a chôdzu po móle.” Už teraz som vedela, že spolu nebudeme. Vedela som, že budem sedieť na stoličke a myslieť na Violet.
„Tak fajn. To znie super.”
„Idem do sprchy. Na párty sa nezdržíme ak nebudeš chcieť, ale budú tam novinári.” Uškrnula sa a pobrala do kúpeľne. Netúžila som byť pri novinároch či na párty.
Po sprche sa začala chystať. Obliekla si luxusné červené vyzývavé krátke šaty, ktoré zvýrazňovali jej perfektnú postavu a zdôrazňovali krásne nohy. Vlasy si večesala do copu a naniesla si jemný make-up. Sara vôbec nepotrebovala žiadne líčidlá. Sama o sebe bola dokonale krásna. Na nohy si dala biele tenisky a oprela sa o zárubňu dverí. Pohľadom zakotvila na mne.
„Tak. Ako vyzerám?” Nemohla som z nej spustiť zrak. Pokojne by sa mohla zúčastniť nejakej miss súťaže a získať prvé miesto.
„Perfektne.” Usmiala sa neisto a pozrela na svoje tenisky.
„Nechcem, aby ma boleli nohy v lodičkách. Ostatné baby sa sťažovali na bolesť nôh a mňa zatiaľ nebolia.” Mávla som rukou.
„Tie tenisky sú originálne. Dnes budeš jedičnou.” Usmiala sa a pozrela na hodinky.
„Mali by sme ísť.” Nechcela som jej kaziť radosť, ale nemala som chuť niekam ísť. „Len mi nehovor, že nikam nejdeš.” Postavila som sa a usmiala. „Jasné, že idem. Môžem ísť aj takto?” Mala som na sebe čierne legíny, krémové dlhšie tričko a čiernu šatku. Vlasy som mala zaplené a vrkoč mi siahal až po prsia. Obula som si hnedé topánky a mierila ku dverám. Nemala som v pláne sa prezliekať a už vôbec nie malovať. Bola to len obyčajná párty, s obyčajnými ľuďmi pred začiatkom módneho týždňa v Miláne.