Zrejme to tak malo byť

~16. časť~

Pri hlave mi bzučal mobil a ja som ho rýchlo vypla. Takmer som ani nespala, pretože som sa príliš tešila na Londýn. Postavila som sa a po slepiačky hľadala schody do kúpeľne. „Pokojne si zasvieť." „Zobudila som ťa?" „Nie." Zapla som si menšiu lampu a pokračovala v ceste do kúpeľne. Umyla som si zuby a prečistila tvár a z vešiačika si zvesila oblečenie. Mala som tam čierne legíny a červenú mikinu. Vlasy som si učesala a kus sa namalovala. Šla som dolu po schodoch a Nik stál pri posteli a pretieral si oči. „Nebude ti zima?" „Nie. Bude mi fajn." Išiel ku mne bližšie. „Dávaj si tam pozor. Nikdy nevieš, aký ľudia sú v Londýne. Ak tam dorazíte..aspoň napíš esemesku." Objala som ho. „Maj sa. Prídeme v nedeľu večer." „A nerob hlúposti." Pousmiala som sa a šla dolu po schodoch. Kus som čakala na začiatku ulici a potom som zbadala dva svetlá, ktoré sa ku mne približovali až spomalili. Otvorili sa zadné dvere a vystúpil Teo. „Veď sa usmej. Nejdeš tam za trest." Šťuchla som ho a sadla si do stredu. „Ahojte." Vedľa sedel Lukas. Mal privreté oči. Sara sedela v predu a Ryan sa pozrel do spätného zrkadla a usmial sa. „Sme všetci." Po čase sa Lukas oprel o mňa a aj Teo. Sara tiež spala a ja s Ryanom sme ostali hore. Ryan nemal ani na výber. „Môžem šoférovať aj ja?" „Neskôr." „Fajn." Bola som rada, že som natrafila na Ryana. Natrafiť na neho bolo ako natrafiť na princa..môjho princa.

Cítila som jemné bozky na moje pery. Otvorila som oči a vedľa mňa sedel Ryan. Usmiala som sa. „Vitaj v Londýne." Za volantom sedel Lukas a Sara s Teom stáli vonku. Vystúpila som aj ja a porozhliadala sa. Stáli sme pred jedným supermarketom na parkovisku. „Ideme sa prejsť? Poobzerať si to tu? Chcem vidieť všetko.. Baghimgemský palác, kráľovnú Alžbetu a Londýnske oko a Big Ban. Chcem sa povoziť po dvojposchodovom autobuse a tváriť sa, že som pravá Londýnčanka." Zasmiala som sa a napravovala si vlasy. „Najskôr sa pôjdeme najesť. Som hladná. Potom chcem ísť nakupovať a až potom môžeme ísť tam všade."
Usmiala sa na mňa. „Ideme kúpiť kávu a hneď sme tu." So Sarou sme si sadli na kapotu auta a usmievali sa na seba. „Si v pohode? Príliš sa usmievaš." „Len som šťastná, že sme tu všetci spolu." Objala ma. „Precestujeme spolu celý svet. Začneme Európou, Austráliou a nesmieme vynechať Afriku a skončíme v Amerike. To bude perfektný život." Postavili sa všetci traja pred nás. Ryan mi podal kávu z automatu. „Máme nový plán. Vy dve choďte pokojne nakupovať..my si to tu omrkneme a potom si brnkneme." „Chcete ma nechať samú so Sarou?" Zasmiala som sa. „To bude zábava." Povedala som zo smiechom a Sara ma buchla. Zoskočila som z auta a pozrela sa na Saru. „Môžem ísť aj bez teba. Chcem navštíviť mnoho obchodov." „Aj ja." Postavila sa ku mne konečne a Ryan ma pobozkal. Bol to prekrásny bozk. „Nechcete ísť do hotela?" Zasmiali sme sa a pohla som sa so Sarou. „Vidíme sa..ani neviem kedy. Potom si voláme." „Žiaden alkohol!" Uškrnuli sme sa a mierili do neznámych ulíc Londýna.
Sadla som si na lavičku a vystrela si nohy. Už som nevládala. „Mala som ísť s chalanmi. Stavím sa, že sedia na lavičke a vôbec sa nepohli. Zatiaľ čo ja som dnes prešla asi tisíc kilometrov.." Zasmiala sa. „...fajn. Tak osem kilometrov určite. Ja už nevládzem prejsť ani meter." „Videli sme všetko čo si chcela. Dokonca sme boli na moste a stopovali autá." Pousmiala som sa na tom. „Bola to zábava." „Sú štyri hodiny. Chalani nám nevolali čo znamená, že im nechýbame." „Fajn. Poďme nakupovať." Usmiala sa a ja som ju nasledovala do luxusných butikov. „Ema? Si naozaj šťastná s Ryanom?" Usmiala som sa na ňu. „Nevyzerám tak? Mám pocit, že nám to vydrží dlho. Som s ním šťastná. Rozumieme si dobre, síce nie sme spolu dlho, ale je to fajn chalan." „To som rada." „Fajn, už len jeden butik a pôjdeme od obchodov čo najďalej." V Londýne bolo všetko také isté ako u nás. „Fajn, už mám všetko. Aspoň mám nejaké pamiatky na Londýn.." Zasmiala sa. „Mne stačí šatka." „Povedala som ti, že ti kúpim hocičo." „A ja hovorím, že mi stačí šatka." Vošli sme do najbližšej reštaurácii a objednali si. „Hranolky ti budú stačiť?" Pozrela sa na mňa, keď čašník odišiel. „A ku tomu zeleninový šalát. Spokojná?" Pousmiala som sa a odpila som si z červeného vína. „Konečne sa najeme a niekam si skočíme sadnúť." Prikyvovala som. „Mne sa tu páči. Je tu omnoho viac obchodov ako v Sanwei a je tu viac turistických možností. Predpokladám, že chalani pôjdu večer piť, takže jedno vínko nás nezabije." Štrngli sme si. „Ema.. Mám na teba otázku. Tak som rozmýšľala, že by..no vieš. Ja som len tak rozmýšľala, že by bolo fajn urobiť niečo bláznivé. Bláznivé z tvojho uhla pohľadu. Premýšľala som nad tetovaním." Usmiala som sa na ňu. Nikdy sa nechcela dať tetovať. „To je super." „Bolí to veľmi?" „Je to..akoby ťa niekto stále šteklil a potom to kus viac zabolí. Je to celkom fajn pocit a stojí to za to." Povzdychla si. „Tak som rozmýšľala..pamäš sa keď si šla prvýkrát na tetovanie? Nahovárala si ma, aby sme si dali niečo rovnaké a tak som premýšľala..no vieš. Či to ešte platí. Chalani vraveli, že keď má baba tetovanie tak je sexy a odvážna." Pousmiala som sa. „Kedy pôjdeme?" „Takže to platí? Nechcem sa na to tetovanie pozrieť o 50 rokov a nevedieť jeho význam." Prikývla som. „Ja mám všetko z dôvodu." „Viem." Usmiala sa na mňa a priniesli na stôl dva taniere. Sara si objednala nejaké mäso. Začala som jesť a premýšľať. „Kam zájdeme? Práve odbilo šesť. Som unavená. Ak by som uvidela posteľ, zrejme by som sa na ňu rozvalila a spala ako drevo." Zasmiala sa. „Aj ja. Ak sa vrátime ku autu skôr ako chalani tak si pomyslia, že sme sa nudili. Musíme sa kus túlať." „Čo keby sme sa potúlali po meste cestou ku autu." „Naozaj si unavená?" „Bolia ma nohy a mám pocit, že som stratila srdce. Mali by sme ho rýchlo nájsť.." Zasmiali sme sa. „a mám sucho v ústach. Strašne som smädná." „Dva poháriky vína. Ach Bože." Šli sme dvojposchodovým červeným autobusom a našli konečne naše auto. „Volala som Teovi a o chvíľu sú tu. Rezervovali nám nejaký hotel." „Ja pôjdem spať a vy ešte pokojne choďte von." „Nie." Sedela som na kapote auta a opierala sa o predné sklo. „Už sme tu. Hotel máme za rohom." „To je fajn lebo Ema neurobí ani krok." „Táto posteľ je nejako tvrdá a malá." Zasmiala som sa a mala stále zavreté oči. „Tak poď moja. Pôjdeme do lepšej posteli." Cítila som Ryqnovu ruku na mojej a pomaly sme kráčali do predu. „Pili ste?" „Boli sme na obede a dali sme si vínko. Nevypila vela. Možno tri štyri poháriky." Ryan ma držal pri sebe a pomaly som pri ňom kráčala. „Ideme do hotela a o chvíľočku sme na izbe."
Dopadla som na mäkkú posteľ. Bola pohodlná a teplá. Vedľa mňa si ľahol Ryan a dal dolu mikinu. „Nie je ti teplo? Isto ti je teplo." Dal mi dolu mikinu a mne ostalo už len čierne tielko. „Ema, spíš." „Hmm." Nevládala som rozprávať. „Nespi. Vieš koľko vecí by sme mohli my dvaja robiť? Sme tu úplne samy." „Hmm." Naklonil sa ku mne viac a začal ma bozkávať. „Mám pokračovať." „Hmm." Chcela som len spať. Bozkával ma po krku a stále šiel nižšie. Cítila som hrejivé dotyky na mojom stehne. „Ema..nespi. Nezatváraj oči. Ema.."