Zrejme to tak malo byť

~41. časť~

Sedela som na stoličke a krútila sa na nej. Muž predo mnou niečo písal. Na očiach mal okuliare a vlasy mal v perfektnom strihu. Ani jeden nebol dlhší či kratší. Prezerala som si celú miestnosť. Bola malá, ale napĺňala funkciu kancelárie. V skrini za sklom bolo mnoho zlatých sošiek a medailý. „Sme radi, že si sa rozhodla pre nás.” Pozrela som sa na neho. „Nik spomínal, že si mala množstvo ponúk od konkurencíi.” Nik bol skvelý klamár a keď súhlasil s touto firmou, musela byť skvelá. „Nebolo to pre mňa ľahké sa rozhodnúť, ale myslím, že som sa rozhodla dobre.” Bola som kus nervózna. Ešte nikdy som sa nerozhodovala o svoju budúcnosť. Pracovať pre druhú najlepšiu firmu v Sanwei s predajom a opravou áut bolo pre mňa niečo nové a nečakané. Podal mi papiere. „Tu poprosím jeden podpis a oficiálne sa staneš našou zamestnankyňou.” Vzala som si pero a poriadne sa nadýchla. Odrazu bol na papiery môj podpis a ja som pero položila naň. „Vitaj v našej firme.” Podal mi ruku a potriasli sme si nimi.
„Som zamestnaná.” Povedala som si a usmiala sa. „Nastúpiš od zajtrajška. Ráno prídeš na deviatu. O jednej je polhodinová obedná prestávka. O siedmej ti končí pracovný deň. To je asi všetko. Nejaké otázky?” Kývla som hlavou a postavila sa. „Maj sa.” Čo najrýchlejšie som vyšla z kancelárie a mierila ku výťahom až dolu. Nasadla som do auta, ktoré stálo na parkovisku a roztrapatila si vlasy.
„Tak čo.” Pozrela som sa na nedočkavého Kyla a usmiala sa. „Mám to. Som zamestnaná.” „To je fantastické.” Potešilo to aj jeho. „Ideme to osláviť?” Kývla som hlavou. „Idem so Sarou.” Mala som to s ňou dohodnuté. „Už týždeň tam chodíš. Naozaj ťa to baví?” Konečne sme vyrazili a ja som sa pripútala. „Sara je šťastná.” „Kedy urobíš niečo aj pre seba.” Pozrela som sa na neho s iróniou. „Zajtra idem do práce.” Len sa ironicky zasmial.
„Akú máš pozíciu.” Bola som rada, že ho to zaujíma. Aspoň som sa s ním mohla porozprávať aj o niečom normálnom. „Robiť úpravy auta a skúšať ich.” Trocha sa na mňa pozrel a kývol hlavou. „Je to naozaj to, čo chceš robiť?” Prosto som sa zasmiala. Bola to tak absurdná blbá otázka. „Nič nie je tak ako som chcela. Život sa ma nepýtal čo chcem a čo je najhoršie..neprišiel s návodom.” S mojou odpoveďou som bola spokojná. „Takže sa budeme stretávať menej. Za tento týždeň som si na teba veľmi zvykol a neviem ako budem znášať, že ťa budem vídavať len večer.” „Večer?” Bola pravda, že s Kylom som trávila v poslednej dobe veľa času. Boli sme spolu stále. Sara tak mala čas na modeling, Teo na brigádu a ja som sa pripojila k túlaniu s Kylom. „Nechci mi povedať, že ma necháš v štychu.” Zasmiala som sa. Usmial sa na mňa. „Konečne sa smeješ.” Buchla som ho do ramena. „Aú.” „Si blbý.” Zasmial sa a ďalej sme boli ticho.
Zastal až na parkovisku, kde na mňa netrpezlivo čakala Sara. „Môžem ísť s vami?” Pozrela som sa na Saru a nenápadne kývala hlavou. „Samozrejme, že áno.” Vystúpil z auta a pristúpil ku mne. „Škoda, že tu nemám svoje bermudy. Aspoň sa budem na vás dívať.” Šťuchla som do neho a on sa usmial. Vošli sme do známej peknej budovy a na recepcí sa ohlásili. Ďalej sme pokračovali do pavilónu D a tam sme sa prezliekali. Do tochto súkromného centra chodilo mnoho modeliek a čo bolo fajn aj mnoho manekýnov. Prezliekli sme sa v šatni do bikín a pomaly kráčali ku bazénu, kde na nás čakal Kyle. „Prečo si mu dovolila tu ísť. Ani Teovi to nedovolíš lebo by ťa rozptyloval.” Vycerila na mňa zuby. „Lenže tebe rozptýlenie neuškodí. Okrem toho sa Kyle zmenil.” „Viem.” „Zmenil sa kôli tebe moja.” Túto vetu som nechcela počuť, pretože som vedela, že má pravdu. Naozaj sa zmenil. Začal si viac vážiť absurdné veci a nespoliehal sa len na otca. Začal pomáhať iným a začal sa venovať mne. „Ja viem. Nechcem, aby to robil.” Povedala som sklamane a uterák si zložila na stoličku. „Skočíš hlavičku?” Povedal so smiechom Kyle a pohľadom si ma premeriaval. Cítila som sa nepríjemne. Veľmi nepríjemne. „Kyle, nemal si niečo dôležité na robote?” „Mám v pláne zachraňovať ľudské životy. Prečo? Potrebuješ niečo?” Bolo mu nejako do smiechu a mne to nebolo dvakrát jedno. „Ja len tak.” „Čím sme dlhšie spolu, tým lepšie.” Znova sa usmial a ja som kráčala ku bazénu. „Mimochodom Ema, pekné bikiny.” Ani som sa neotočila. „Kyle!” Začula som jeho smiech. Vošla som do príjemnej vody, ktorá bola hlboká a preplávala som na druhú stranu, kde ma čakala Sara. Vlasy mala v drdole a na sebe biele bikiny. „Vieš o tom, že ti všetko presvitá.” Usmiala sa. „Nehovor.” Ako som si mohla myslieť vôbec jej to neprekážalo. ...Trocha plávala a ja som sedela pri bazéne a močila si nohy. „Ešte raz sa na mňa pozrieš, tak sa budeš topiť v tej vode.” Mierila som na neho prstom a on sa len chabo zasmial a pokrútil hlavou. Prišiel ku nám jeden zamestnanec a čupol si ku mne. „Už vás čakajú na masáže.” „Už tam budeme.” V podobnej situácí by som bola z neho na mäko. Mal príjemný úsmev, premeriavavý pohľad, šibalské úmysli a sexy sympatický vzhľad. Lenže od kedy som spoznala Lukasa, zo žiadneho iného chalana som nebola na mäko. Žiaden so mnou nerobil to, čo ona. Postavila som sa a Kyle ku mne mieril s roztvorenou náručou, v ktorej držal uterák. „Vďaka.” Sara po chvíli vyšla z vody a pristúpila ku nám. „Takže masáže. Znie to naozaj lákavo.” „Je to uvoľňujúce. Naozaj.” Ja som sa na Kyla nechápavo dívala ako doslova čumel na iné dievčatá. Všetky boli vysmiate a krásne. Všetky sa na neho usmievali. „Dámy, ospravedlňte ma. Idem si s nimi pokecať a potom vás nájdem.” Otočil sa a mieril ku nim. Všetky ho žrali pohľadom. Všetky chceli, aby ich oslovil. Chochúňalo sa ako nejaké čerstvé trinástky, ktoré vidia zmrzlinárske auto.

„Ako bolo?” Čakala som Kyla dvadsať minút na parkovisku. Prišiel ku mne celý vysmiaty. „Všetky ti padli k nohám.” Povedala som posmešne a on mi otvoril dvere na aute. „Povedal som im, že som tvoj agent a hľadám nové talenty. Všetky chceli ísť so mnou na rande.” Povedal so smiechom a konečne sme vyrazili. „Toto ti naozaj uverili?” Prikývol so spokojným výrazom na tvári. „Dnes večer mám rande a mám pocit, že to bude divoká noc.” „Si prasa.” Zasmial sa. „Nezáviď.” Sklonila som hlavu. „Prepáč Ema. Naozaj som ..” „Kam ju vezmeš.” Povedala som potichu a Kyle si z hlboka povzdychol. „Pôjdeme ku mne do bytu.” „Aha. Tak sa teda zabavte a uži si.” Usmial sa na mňa a po chvíli zastal. Chytil ma za ruku a usmial sa. Bol to úsmev plný ľútosti a súcitu. „Ale ak chceš, tak večer môžeme niekam skočiť.” Kyle chcel dať prednosť mne pred modelkou. Muselo mu na mne veľmi záležať. „Netreba. Ty len choď. Ja už niečo na večer mám.” Vystúpila som z auta a premýšľala nad večerom. Znovu som sa nudila a strácala čas myslením.