Zrejme to tak malo byť

~56. časť~

Na očiach som mala zaviazanú červenú šatku. Pomalými krokmi som sa pohybovala stále rovno. Teo ma držal za obe ruky, pretože Sara držala týždňovú Violet. Mali pre mňa prekvapenie a ja som sa modlila, aby na konci miestnosti stál vysmiaty Lukas. Aby na nás čakal a bol tu s nami. Aby mal presne takú istú radosť s Violet, akú som prežívala ja. Lenže keď mi rozviazala šatku a zakričali pri tom Prekvapeniéé ,na konci miestnosti nikto nestál. Nebola som sklamaná. Nemohla som byť. Bola som naozaj prekvapená. Dívala som sa na prekrásnu miestnosť, ktorá vôbec nepripomínala starú opravovňu áut. Nepripomínala nič z toho. Namiesto betónového základu sme stáli na drevených parketách. Steny obklopovali vysoké zrkadlá a sem-tam na niektorom mieste bola nakreslená baletka. Bolo to krásne. Pozrela som sa na vysmiateho Tea, ktorý bral Violet so Sarinej náruče. Silno som ju objala. Tak silno ako sa len dalo. „Ďakujeme.” Do očí sa mi hrnuli slzy. Nič také som ani v najkrajšom sne nečakala.
„Báli sme sa, že sa ti to nebude páčiť.” Prezerala som si to celé ešte raz. Stále som tomu nemohla uveriť. Vzala som si malú do náruče a dala jej sladkú pusu na čelo.
„Tak toto je náš nový domov. Vitaj Violet.” Bolo to naozaj nádherné a nečakané. Išla som sa pozrieť na bývalý sklad, v ktorom by som už teraz márne hľadala nové oleje či skrutky. Stála tam moja motorka a vedľa nej tyrkysový kočík.
„Ten kočík sme hľadali naozaj dlho. Chceli sme, aby sa dal ľahko poskladať do auta ak budeme cestovať.” Bol krásny. Na kočík som vôbec nemyslela, ale oni mysleli rozhodne na všetko.
„Je to všetko nádherné.” Usmiala sa a pohladkala malú.
„Pre svoje krsniatko by som urobila čokoľvek. Bála som sa, že sa ti to nebude páčiť, ale najhlavnejšie prekvapenie je až hore.” Vzala mi opäť malú a ja som vychádzala hore po schodoch. Obaja šli za mnou a čakali na moju reakciu. Ja som všal nevedela ako mám reagovať. Sedačku nahradil koberec, na ktotom bolo zopár hračiek. Nikovu posteľ vymenila biela postieľka, v ktorej bola ružová deka a malý dinosaurus. Stena pri postieľke bola ružová a farebnými písmenami na nej visel nápi Sara Bianka Violet. Bolo to naozaj krásne. Nikove staré časopisy o autách na poličke nahradili rozprávkové knižky na dobrú noc. Mala tam kopec hračiek a plyšákov. Na opačnej strane izby bola moja posteľ. Zmysol záves. Nahradili ho farebné goráliky, ktoré viseli od stropu až na zem. Na svojom mieste som mala všetko tak ako pred tým. Bolo to všetko krásne. Na stene mi pribudlo zopár fotiek z pred pár mesiacmi, keď som mala veľké brucho.
„Toto ste naozaj nemuseli. Je to naozaj nádherné.” Bála som sa, že sa čoskoro prebudím a všetko zmyzne. Všetko pekné odíde.
„Ty náš hlupáčik.” Povedala so smiechol Sara. V kúte som si všimla hojdacie kreslo a vedľa neho hojdacieho koníka. Po takom som vždy túžila.
„Tú starú sedačku sme nevyhodili. Premiestnili sme ju dolu do zajdnej časti miestnosti. Bude to náš menší bar. Naše prázdniny. Naše spoločné miesto, na ktorom sa budeme pravidelne stretávať. Teraz však nasleduje najhlavnejšia časť. Hore je kúpelka a kuchyňa. Do kúpeľne sme dali detskú vaničku a do kuchyne menšiu stoličku. Nič sa tam nezmenilo. Až na to, že chladnička je plná.” Trocha som sa zasmiala. Nikdy by som nič podobné nečakala od nikoho.
„A pamätáš sa na vašu garáž? Nik tam mal svoje auto a s chalanmi tam hrali poker. Všetko to zmyzlo a je tam naša izba. Je fakt super. Dokonca sme celú budovu dali otepliť a opraviť strechu. Teraz to bude bezpečné aj pre Violet. Nemaj strach, pretože sa tam ešte zvýšilo zopár libier, ale najhlavnejšie sme opravili. Je to náš nový domov. Nikdy som sa tu necítila lepšie.” Mierila som ku nej a chcela ju poriadne objať, ale hneď ako si všimla, že sa ku nej približujem ma zastavila. „Stáť. Tento make up som si robila dosť dlho a nechcem si ho poškodiť. Objím radšej jeho.” Ukázala na Tea a ja som sa zasmiala. Pohla som sa ku nemu a zaborila tvár do jeho hrude. V tej chvíli som si predstavovala, že objímam Lukasa. Lenže problém bol v tom, že som na neho časom začala zabúdať. Bála som sa dňa, kedy na neho zabudnem úplne.