Zrejme to tak malo byť

~29. časť~

Keď som sa ráno zobudila Lukas v izbe nebol. Znova som bola prikrytá jeho paplónom. Odkryla som sa a pobrala sa do kúpeľne. Otvorila som dvere a pri zrkadle stál on. Bol polonahý, pretože okolo pása mal obmotaný biely uterák. Všimla som si, že už mal trocha zarastenú bradu. Prečo som musela pri pohľade na neho omdlievať. Pozrel sa na mňa. „Ako to mám lepšie." Snažil sa upraviť si vlasy. „Áno." Zasmial sa a išiel ku mne bližšie. Cítila som jeho vôňu, voňal ako kokos. „Ema ty ma nepočúvaš. Moje vlasy." „Aha." Natiahla som sa a roztrapatila mu vlasy. „Omnoho lepšie." Usmial sa na mňa. „Vďaka. Chceš ísť do kúpeľky? Zrejme áno. Keď sa prezlečieš tak skočíme na raňajky." Sladko sa na mňa usmial a opustil miestnosť. Ja som si prepláchla tvár vodou a kus sa namalovala. Keď som mierila do izby, Lukas v nej našťastie nebol. Obliekla som si roztrhané kraťasy a kvietkovanú blúzku. Vlasy som si kus učesala a vyšla som z izby. „Vyspinkaná?" Mal na sebe maskáčové rifle a biele tielko. Takto som si predstavovala vojakov v armáde..sexi vojakov. „Ema ak so mnou nebudeš komunikovať..tak sa budem hnevať." Bol taký vysmiaty. „Dnes je pekne vonku. Môžeme sa ísť prejsť. S deckami. Niekam." Prečo som práve pri ňom strácala dych a s myšlienkami bola niekde ďaleko. Vyšli sme z izby a vo výťahu išli dolu do jedálne. Videla som ich znova pri stole a tentoraz sedel pri nich aj Kyle. „Ahojte." Zvalila som sa na stoličku a vedľa mňa on. „Znova ste prišli ako posledný. Ema nikdy nemešká, čo to s ňou robíš Lukas." Povedala a úsmevom Bianka a Lukas sa rozosmial a pozrel na mňa. „Dnes sa pôjdeme prejsť. Eme čistý vzduch prospeje." „Ja som v pohode. Okrem toho sa nemôžeme ísť prejsť lebo máme s profesorom pro.." „Aj dnes máme voľný program. Má tu starú dobrú známosť..dosť dobrú, lebo keď sme sa včera pýtali na vychádzku tak povedal, že nás chce ráno vidieť na raňajkách. Dnes sa máme vyfotiť pri pamiatkach a fotky ukázať ako dôkaz." Pozrela som sa na Lukasa. „Takže budem fotiť. Skvelé. Trochu sa aj prejdeme a omrkneme si to tu." Chvíľu rozmýšľal a znovu sa pozrel na mňa. „Ema, čo budeš raňajkovať." „Nie som hladná. Dám si niečo v meste." „Mala by si sa najesť Ema." „Ani on neje." „On?" Pozrel sa na mňa urazene a zasmiala sa. „Raňajkoval som s Teom." „A mňa si nevolal." „Keď spíš si taká rozkašná. Nechcel som ťa budiť." Asi som ani nedýchala. „Tak dobre. Môžeme ísť. Najskôr si omrkneme pamiatky a urobíme fotky a potom sa uvidí." Postavili sme sa a odišli z hotela. „Ema, ako veľmi si si včera buchla tú hlavu. Od včerajška ai čudná, taká iná." S Lukasom sme kráčali pri sebe. Bolo fajn vidieť New Yorčanov kráčať so Sanweanskými maturantmi po Parížskych uliciach. „Lukas, naozaj som v poriadke. Nič ma nebolí." Usmiala som sa. „Tak dobre teda, ale aj tak ti neverím." „Sara je celá bez seba, že má šancu sa stať modelkou. Mám s ňou radosť. Nie každému sa naskytne možnosť byť top modelka." „Aj ty by si určite uspela." Len som do neho drgla. „O ktorej si sa včera vrátil." „Čo si tu tak hrkútate." Medzi nás sa postavila Bianka. „Akurát som Eme hovoril, že by bolo fajn odfotiť sa na moste lásky. Zamilovaný turisti tam zamikajú kladky a kľúčik hádžu do rieky. V podstate to je turistická atrakcia." „To by bolo skvelé. Mali by sme ísť kúpiť kladky." Odbehla do predu ku ostatným. „Prišiel som okolo jedenástej. Tak trochu som sa tam bez teba nudil." Sklonil hlavu. „Uvedomuješ si, že musíš byť aj ty na niektorej fotke? Preto by som ťa mala s nimi odfotiť aj ja." Dala som mu dolu z krku fotoaparát a vzala si ho. „Ideme sa fotiť!" Všetci zastali. „Tak sa pekne postavte ku sebe a nezabudnite sa tváriť šťastne..." Zasmiala som sa a pokúšala sa ho zapnúť. „Ako sa to zapína." Poniektorý sa zasmiali a Lukas prišiel ku mne. „Stlačíš toto a teraz ten veľký gombík." Už som vedela a po chvíli ho stlačila. „Fajn. Prvá fotka za nami." Bola to fotka pri Oblúku. „Aj vy sa poďte odfotiť. My vás odfotíme." Prišla ku nám Sara. „Tak poď zlatko." „Nechce sa mi tam ísť." Usmial sa a vzal ma do náruče. „Lukas, pusť ma." „Bude to skvelá fotka." Držal ma tak a usmievali sme sa. Zložil ma opatrne a ja som išla ku Sare. Vzala som si fotoaparát a mala ho na krku. „Za chvíľu budeme na moste. Tam to je paráda." V diaľke som ho videla. „Ema daj mi pozor na fotoaparát. Bol drahý a mám ho príliš rád." Drgol do mňa a išiel ku Teovi. O niečom sa rozprávali a párkrát sa zasmiali. „Ako ide život." Pozrela som sa na neho, či to myslí vážne. „Super. Sme predsa v meste lásky a .." „Si sa buchla..." Viem na čo narážala a preto som ju rýchlo zastavila. „Do steny." Pozrela sa na mňa a pokrútila hlavou. „Ema.." „Viem čo robím. Všetko mám pod kontrolov." Pod kontrolov som nemala nič..hlavne nie moje srdce. Pomaly sme kráčali ku dlhému, úzkemu mostu, na ktorom mohlo byť milión kladiek. Bolo to krásne a také retro. Urobila som zopár fotiek a potom ma Lukas odfotil so Sarou ako sa smejeme. Smiech som naozaj potrebovala, pretože dokázal nahradiť depresiu. Bianka s Benom si tam zakvačili jednu kladku. „Vy nechcete kladku?" Dívala sa na nás dvoch. „Och to nie. Moja bylinka vie, že ju stále milujem." Na chvíľu som si priala, aby to nebola len pretvárka, ale aby to bola skutočnosť. „Kam máme namierené teraz." „Champs Elysées. Je to pekne ďaleko, ale pôjdeme električkou. Je to dlhá ulica, ktorá má po bokoch stromy a na konci je vlastne tá pamiatka." Mala som pocit, že už tu niekedy bol. Nastúpilk sme na prvú električku a viezli sme sa. Občas som urobila zopár fotiek a úprimne povedané, bola som na ne hrdá, pretože boli skvelé. Keď sme vystúpili, prešli sme jednu ulicu a ocitli sa tam. Lukas mal pravdu. Bolo to pekné. Všetko v Paríži bolo pekné. „Pôjdeme sa kuknúť aj na Eiffelovku?" „Ja nikam nejdem. Viete si predstaviť, koľko tam je ľudí? Veď by sme sa nezmestili ani pred ňu a nie to ešte na ňu. To tam radšej pôjdem v noci." Zasmiala som sa a odfotila ich. Všetci sa pohli do predu a na mňa čakal Kyle. „Volal profesor. Máme ísť do hotela, pretože ideme robiť nejakú medzinárodnú prácu." Zdvyhla som jedno obočie. Vôbec to neznelo zaujímavo. Poponáhľali sme sa ku ostatným. „Musíme počkať na električku alebo pôjdeme pešky." „Je mi horúco. Asi zomriem." Preklínala som chvíľu, keď som si obliekla blúzku a nie môj top. „Tak nejako to vydržíme." „A som smädná." Sadla som si na chodník a trucovala. „Ema..teraz nemáme čas na hranie. Musíme sa vrátiť do hotela." Lukas ma zdvyhol a kráčali sme uličkami. Skôr mi to pripomínalo blúdenie, ale zopárkrát sme sa spýtali na cestu a o dve hodiny sme sedeli na terase spolu s profesorom. „Trvalo vám to." „Ja som vedela, že nám nebudete veriť, že sme sa vybrali na takú nekonečnú púť a preto som povedala Eme, aby fotila každú ulicu..máme aj dôkaz." Usmial sa. „Boli ste na všetko pripravený. Chcem, aby ste si užili tieto prázdniny a preto vám od dnes dávam slobodu. Po zvyšok prázdnin si môžete robiť čokoľvek. Chcete piť? Pite. Chcete fajčiť? Fajčite. No myslite na to, že vás budem vidieť na večery každého povinne a ráno predpokladám, že budete vyspávať opicu a raňajky si objednate na izbu, ale ak opustíte ráno hotel, zavoláte mi. Dúfam, že sa za toto nedostanem do basy. Hlavne dávajte na seba pozor a buďte zodpovedný." Jeho slová ma dojali a prekvapili. Ako prvý začal tlieskať Kyle a postupne sme sa všetci pridali. „Choďte sa zabávať. Všetku spoluprácu s inými krajinami som vyriešil. Bavte sa." Išla som do izby a hovorila novinu Lukasovi. „Takže to znamená, že môžeme robiť čokoľvek?" Prikývla som. „Úplne čokoľvek." Premeral si ma. Nevedela som, na čo naráža. „Už mám program na teraz." „Myslel som si, že niečo podnikneme spolu ako kamoši." „Tak to podnikneme neskôr. Idem si zaplávať." Vyvalil na mňa oči. „Máš tu plavky?" „Ty nie? Tento hotel má aj výrivku. Kto by si nepriniesol plavky." Z kufra som ich vytiahla. Boli zelenomodré. „Išiel by som aj ja, ale nemám plavky." „Vykúpem sa aj za teba kamoš." Drgla som do neho a pousmiala sa. Vošla som do kúpeľni a vzala si biely uterák. „Lukas? Zaviažeš mi ich?" Vedela som, že by som to nemala robiť, pretože to je pre mňa nebezpečné, ale nechcela som urobiť striptíz. Postavila som sa pred neho a vlasy si dala do copu. „Máš celý stuhnutý chrbát." „Nie som zvyknutá na takú posteľ." „Chceš masáž?" Toto bolo ešte nebezpečnejšie ako som si myslela. „Ponáhľam sa do vody. Bojím sa, že mi utečie." Zasmial sa a ja som išla za hotel. Mala som šťastie, pretože bol prázdny. Zložila som si uterák a šlapky ku lehátku a skočila hlavičku do bazéna. Voda bola príjemná. Kus som si poplávala a potom som si ľahla na okraj bazéna. Bolo to naozaj uvoľňujúce. Myslela som len na slnko, ktoré na mňa svietilo a vnímala šum vody v bazéne. Bolo to omnoho lepšie ako ležať na posteli, ktorá bola v hoteli. „Neruším." Otvorila som oči a nado mnou sa skláňal Dag. Na očiach mal pilotky a na sebe čierne bermudy. Stále vyzeral na zožratie. Zavrela som oči a snažila sa ho ignorovať. „Čo tak sa porozprávať..ako za starých čias." Posadila som sa a nohy si ku sebe pritiahla. „Čo chceš." Sadol si oproti mne a dotkol sa vody. „Je dobrá. Taká osviežujúca." Dívala som sa na neho a stále som mu nedokázala odpustiť, že ma podviedol s Monikou. „Prišiel si mi povedať len toto? Strácaš čas, pretože to viem aj sama." Usmial sa tak svojsky ako to vie aj on. „Takže sa hráš na neprístupnú. Stačilo by jedno slovo a bola by si presne tam, kde to chcem ja." Zvláštne, že sa ma to vôbec nedotklo. „Zrejme si zabudol, že sme sa nevideli dva roky a ja som na teba úplne zabudla. Tieto rečičky hovor Monike." „S Mon nie sme spolu. Som single. Občas som nad nami rozmýšľal..čo keby si prišla na univerzitu do Yorku a my dvaja by sme pokračovali v tom v čom sme prestali." Nemohla som uveriť jeho slovám. „Dag, neviem o čo ti ide, ale nechaj ma na pokoji." Dotkol sa mojej nohy. „Ema...Možno si zmenila imidž, no nezmenila si svoje myšlienky, ktoré sú o mne." Mala som toho plné zuby a preto som sa postavila. Mierila som ku lehátku a obula si šlapky. Vzal mi uterák. „Vráť mi ho." Otočila som sa na neho. „Prečo by som mal." Pozrel som sa na neho nahnevane. „Vieš čo Dag..úprimne ťa ľutujem. Som nesmierne šťastná, že spolu nechodíme. Neviem ako som mohla byť s takým idiotom." Konečne som mu to povedala, to čo som dva roky v sebe dusila. „Lenže ty si bola v našom vzťahu tak sprosto zaslepená, že si si nevšimla, že ťa podvádzam s Monikou." Pravda naozaj bolí. „Lenže ja som ťa milovala naozaj a nie len akože. Ak sa ti to medzi nami nepáčilo a niečo ti prekážalo, mal si dať tomu koniec hneď. Takto si tým chudákom ty." Mala som pocit, že sa schyľuje ku hádke. „Možno som sprosto dúfal, že po dvoch rokoch sa dostaneme na niečo iné ako na blbé bozky. Dva roky čakať je veľa, zlato." Mlčala som. Nemienila som počúvať znova to isté dokola. „Odrazu sa bavíme o vážnych dospeláckych veciach a princezná stratila slovo." „Dúfam, že si si to s Monikou poriadne užil." „A ešte ako." Hovoril to tak presvedčivo a spokojne. „Lenže ja nie som kurva ako ona." Naozaj som neverila, že som to povedala. „Možno keby som si priplatil..dostal by som viac než bozky." Túžila som mu dať facku a vynadať mu, ale zrazu som začula známy hlas.