Zrejme to tak malo byť

~65. časť~ O ROK

Rok bol veľmi dlhá doba. Dlhá doba, za ktorú sa všetko zmenilo. Doba, za ktorú som si všetky myšlienky dala do kopy a začala žiť život bez falošných nádejí a ilúzí. Rok, za ktorý som pochopila, že život nie je rozprávka a ja nie som žiadna princezná. Za ten rok som sa stala silnou ženou, ktorá vychovávala dieťa pomocou priateľov. Už som vedela, že Viola nikdy nebude poznať otca. Lukas totiž dostal možnosť fotiť pre módny časopis a tak to vzal. Z ničoho nič sa rozhodol a vzal to. Od toho dňa, keď mi oznámil tú správu, som s ním nebola v kontakte. Len by ma to ničilo. Ďalej cestoval po svete a bol šťastný. Sara sa stala jednou z najúspešnejších modelieg sveta a Teo bol ten najlepší opatrovateľ na svete. Ja som bola naďalej mamou na plný úväzok, kde neexistovala dovolenka či prázdniny.

Viola po čase začala loziť a pred pár týždňami aj chodiť. Vyrástla a samozrejme, že aj pribrala. Bola na zožratie. Samozrejme, že ku mojim každodenným prácam patrilo aj neustále pobehovanie za ňou či každodenný boj s obedom. Keby mohla, jedla by len chrumky. Ja som sa do nej snažila dostať pomixovanú zeleninu, ktorú zrejme nemala až tak v láske. Ja som sa však nevzdávala. Vedela trocha hláskovať a snažiť sa vysloviť nejaké slovíčka. Ja som však čakala, kedy povie mama. Každú noc plakala, plakala aj vtedy ak nedostala čaj, či vtedy keď sa buchla. Plakala neustále. Občas sa v tichosti dívala na to, ako som tancovala so žiakmi. Vtedy sa smiala a tlieskala. Bola to moja továreň na šťastie a bola to moje srdce.

Pozrela som sa do kalendára, v ktorom som mala červenou fixkou zaznamenané TV SHOW.
Sara ako modelka, ktorá zažiarila dosť skoro a zožala úspech celého sveta, bola pozvaná do televíznej show, v ktorej mala urobiť rozhovor dať rady dievčatám, ktoré túžia po kariére modelky. Taktiež mala rozpovedať príbeh o jej začiatkoch. Ja som tam mala byť spolu s ňou, pretože za to vďačí mne a Teo sa mal na to dívať a nahrávať to. Po pravde sa mi tam vôbec nechcelo ísť, ale kôli Sare som musela.

Konečne dorazila Sara. Mala mi niečo priniesť na seba a pekne ma nalíčiť. Nechcela som pred desiatkami ľudí vyzerať na tridsať, keď som mala len dvadsať.

„Si pripravená? Priniesla som ti jedny šaty. Určite ti budú dobré. Kedže nemáš rada opätky, pokojne si vezmi svoje tenisky. Chcem, aby si sa tam cítila dobre." Usmiala sa na mňa.

Bolo na nej vidieť, že jej na tom veľmi záleží.

Obliekla som si tyrkysové elastické šaty. Bola som prekvapená, že som sa do nich vošla. Obula som si biele tenisky a vlasy si nechala rozpustené. Na ruky som si dala náramky. Vynikali moje tetovania. Ku mojej zbierke pribudlo ešte jedno. Pod kľúčnu kosť som si dala vytetovať meno Violet. Sara ma pekne nalíčila. Mala na sebe vyzývavé čierne šaty, vysoké opätky a vždy nasadený svoj úprimný úsmev.

„Som nervózna." Usmiala sa ešte viac.

Kráčali sme dolu po schodoch a keď som sa ocitla na prízemí, pribehla ku mne Viola a ja som sa ku nej zohla. Silno som ju objala.

„Dobrý večer." Vítal nás moderátor najsledovanejšej večernej show.

Bol to možno tridsiatnik. Sympatický tridsiatnik. Podávala mu Sara ruku a predstavila mu aj mňa.

„Toto je Ema. Moja najlepšia kamarátka a dievča, vďaka ktorému som sa dostala do sveta modelingu."

Potriasli sme si rukou.

„Teší ma."

Usmieval sa na mňa aj on. Zrejme ho jeho práca bavila.

„Kľudne mi hovorte Dav. Cítim sa pri vás dvoch dosť staro."

Zasmiali sme sa.

„Ema, môžem sa spýtať aj na školu? Na akú strednú chodíš?"

Robil si zo mňa žarty? Len som sa usmiala a dívala sa mu do očí. Bol to lichotivý kompliment, ktorý by každého potešil.

„Mám dvadsať. Už dávno som skončila strednú a na univerzitu som nešla."

Díval sa na mňa neveriacky.

„O päť minút začíname." Ohlásil jeden z kameramanov.

My sme sa posadili na svoje miesta. Boli tam tri pohodlné kreslá, jeden stôl a na kraji kvety. Pripadala som si ako na návšteve u niekoho v byte.

„Dobrý večer. Dnes tu máme dvoch vzácnych hostí Saru, svetovú top modelku a dievča, vďaka ktorému sa to vlastne deje. Takže Sara, sme zvedavý na tvoj začiatok." Pozrel sa na ňu a tím ju vyzval k rozhovoru.

„Môj prvý fotograf ma našiel v Paríži. Vďačím tomu Eme, pretože vďaka nej sme išli do Paríža. Keby sme tam nešli, pochybujem, že by si ma niekto všimol tu v Anglicku. Samozrejme.."

Ďalej som ju nepočúvala. Ani som nevedela, že mi za to vďačí a je to len kvôli tomu výletu. Párkrát som sa usmiala či zasmiala. Do rozhovoru som sa nezapájala... teda až do chvíle, kým téma neprišla na mňa.

„A teraz ty Ema, Sara ťa opísala ako najlepšiu tanečníčku a dievča, ktorá sa vyzná do áut či motoriek a.." Skočila mu do toho Sara.

„A taktiež to je milujúca matka."

„Neverím. Chcete mi povedať, že dievča s takou dobrou postavou je matkou?"

Musela som sa červeňať ako tupec.

„Ema, nože sa postav a všetkým ženám ukáž svoju postavu po dieťati. Musím uznať, že som si najskôr o Eme myslel, že je stredoškoláčka. No má dvadsať rokov a je mamičkou." Zdvyhol ruku do hora a ja som sa postavila a otočila a čo najrýchlejšie si sadla. „Ema, koľko rokov má vaše dieťa?" Nechcela som o tom hovoriť pred celým svetom, ale on bol tak príjemný a tá atmosféra bola ako v dobrom filme.

„Viola má rok aj dva mesiace."

Pozeral sa na mňa s reśpektom a úctou. Tak sa na mňa dlho nikto nedíval. Väčšinou sa na mňa ľudia dívali ako na dievča, ktoré sa vyspí s každým a ups náhodou otehotnela.

„To je krásne. Určite je doma s oteckom a dívajú sa na vás obe."
Len som sklonila hlavu. „Ach takže vychovávaš Violu sama."
Len som prikývla, čo on akceptoval a pokračoval ďalej.
„Pred takýmito ženami, matkami, mám veľkú úctu a hlavne rešpekt, pretože vychovávať dieťa v takom mladom veku vôbec nie je ľahké a ešte pri tom ostať tak krásna ako je Ema..to chce veľmi veľký rešpekt." Usmievala som sa a konečne som cítila, že na svete ma dokáže pochopiť aj niekto iný okrem mojich priateľov.
„Ďakujem." Chvíľu sa ešte rozprávali až kým neuplynula hodina a pól a show sa skončila.
„Ďakujem za skvelý rozhovor a ďakujem, že ste prišli do show. Pre ľudí, ktorí vás obdivujú to znamená určite mnoho." Obe sme sa usmiali a podali si ruky na rozlúčku.

Opäť sme sa vrátili do každodenného života, v ktorom neexistovali kamery a pekné pohľady. Lenže dnes večer sa mi to páčilo. Páčilo sa mi, že som bola opäť upravená a usmievala som sa nad vecami. V poslednej dobe som sa usmievala len nad Violou, ktorá bola každodenným prekvapením.