"ShinBom?" Vysmiata sa otočila a pozrela na mňa.
"Vieš..no..Lara..Jimin..oni..vieš.."
"Tak už to povedz."
"No..sú u nás a.." Nestačil som to dopovedať.
"Čo sa stalo? Čo spravil Jimin? Je v pohode Lara? A Jimin?" presne toto som myslel,aby neznervoznela.
"Jimin je v pohode,len Lare ževraj nie je dobre."
"Asi zjedla veľa sushi. Bude v pohode." Toto som nečakal.
"Ale..nechceš sa tam ísť pozrieť?" Čo,ak sa neprejedla a niečo jej je?"
"Fajn..Tak poďme." Postavila sa. Bola úplne v pohode,usmievala sa. Asi bola trochu opitá,inak by už bola pri nej určite. Chytil som ju,aby nepadla. "Tae,som v pohode. Nemusíš ma držať." Chcela,aby som ju pustil,ale nepustil som ju. Moc som sa bál,že sa jej niečo stane.
"Nie si v pohode." Stále sa snažila,aby som ju pustil,no držal som ju silnejšie. Vyšli sme z klubu. RapMon nás zaviezol do domu,odomkol dvere. Keď ShinBom uvidela Laru,hneď sa rozbehla. Musel som sa zasmiať. Keď utekala opitá bola strašne zlatá.
"Čo ti je Lara?"
"Nie je mi dobre. Točí sa mi hlava,brucho mi ide explodovať."
Chytila ju za ruku,druhou jej prešla po čele.
"Veď ty horíš!" ShinBom mi naznačila,nech zavolám sanitku. Vytočil som číslo a zavolal. Sanitka prišla asi o 5 minút. Dali ju do sanitky a odviezli. Nevedel som,čo robiť. Ísť za ShinBom,objať ju? Alebo si sadnúť na gauč? Trochu sa mi zatočila hlava,stratil som rovnováhu a padol na ten gauč. Kookie prišiel za ShinBom a objal ju zo slovami "Bude v poriadku,neboj sa." Dal jej pusu na líce,stále ju objímal. Jimin sa len pozeral do blba,RapMon si niekam odbehol.
"Čo sa presne stalo? Kam ste odišli? Čo ste nič nepovedali?" ShinBom zakričala na svojho brata.
"My sme vás pozdravili. Lare prišlo nevoľno,tak sme išlo k nám. Povedala mi,nech nevolám sanitku,ani teba. Nechcela ťa tým zaťažovať. Prepáč mi to." ShinBom sa rozplakala. Objala svojho brata. Ja som sa na to všetko len pozeral...
...Pohľad ShinBom:
"Lara,ako ti je? Kedy ťa pustia?" Kričala som do mobilu.
"Nekrič. Je mi lepšie,ale nehovorili,kedy ma pustia."
"Aspoň,že ti je lepšie." Usmiala som som sa. No vôbec mi nebolo do smiechu. Bola som v škole. Prvú hodinu som mala matematiku,vôbec ma to nezaujímalo. Zaujímala ma iba Lara. Nespala som,vyzerala som ako zombie,ale ani to ma netrápilo. Sledovala som čas na hodinách oproti mne,išiel tak pomaly. Vypýtala som sa skôr,nech môžem navštíviť Laru.
*kedy končíš? Prídem po teba? Chcem ísť za Larou. Ideš aj ty?* Napísal mi brat,no ja som už bola v autobuse,cestou do nemocnice.
*Už som v autobuse. Idem za Larou. Keď chceš,príď tam.* Odpovedala som. Prišla som do nemocnice,nahlásila sa a išla za ňou.
Brat tam už pri nej sedel,aj s Taem,smiali sa.
"Ahojte."
"Ahoj,práve
"Ahoj,akurát mi Tae hovoril,ako ste spolu spievali karaoke." Tae sa na mňa pozrel,usmial sa.
"Vyzerala som až tak strašne?"
"Hej,hlavne,keď si utekala za Larou."
"Blbý." Zasmiala som sa aj ja. Sadla som si k nemu a jemne buchla do ramena.
"Au! To bolelo." Tváril sa smutne,aj keď som videla,že sa chce smiať.
