Pozreli sme sa s Kookiem na seba. Prosila som ho potichu.
"Žiadne. Kedy bude jedlo?"
"Neviem,veď ty si sa tam motal. Choď si niečo nájsť." Kookie na mňa žmurkol.
"Máš to u mňa." Kývla som. Vrátila som sa do izby a všimla si,že Tae zaspal. Nechcela som ho už budiť,tak som si lahla na Kookieho posteľ a pozerala na neho. Usmieval sa zo spánku.
"Aj ja teba milujem,Tae." Usmiala som sa na neho. Prišiel Kookie do izby,pozrel najprv na Taeho a potom na mňa. Rýchlo som sa postavila z postele. Kookie sa len usmial a sadol si na svoju posteľ.
"Idem sa pozrieť za chalanmi." Povedala som a išla,no on ma chytil za ruku.
"Že je toto všetko iba sen? Že toto všetko je len z hnevu a nevyspala si sa s nim?"
"Kookie,prosím..pusti ma."
"Dĺžiš mi vysvetlenie,tak mi to vysvetli prosím."
"Zo začiatku to bolo z hnevu,ale teraz..neviem bez neho byť. Síce to je iba deň,ale po tomto viem,že s nim chcem byť navždy."
"Navždy? Och..nepreháňaj to hneď po dni."
"Nepraješ nám to?"
"Ja..no..ja neviem..vieš,že ťa chcem..a..bolelo to,keď som vás videl v tej posteli." Pustil ma. Otočila som sa k dverám a išla.
Zastavila som sa pri Jinových dverách.
"Potrebuješ niečo,ShinBom?" Opýtal sa.
"Nie,prepáč."
"V pohode. Keď chceš,poď ďalej."
"Ďakujem." Umiali sme sa. Sadla som si na stoličku pri stole.
"Čo ťa trápi? Kľudne sa vyrozprávaj."
"Čo? Nie,to je v pohode."
"Tak čo sa tváriš,akoby ti zjedli posledné kimchi?" Zasmiala som sa.
"Máš pekný úsmev,tak sa nemrač. To si zapamätaj." Usmiala som sa.
"Tak sa mi to páči." Išiel do kúpeľne.
Niečo mal v ruke.
"Toto ti darujem,pre šťastie. Dúfam,že vždy,keď sa na to pozrieš,spomenieš si na mňa a usmeješ sa. Mal som to na sebe prvý deň,keď som sa stretol s chalanmi. Snáď aj ty budeš mať také šťastie a spoznáš v jeden deň také paká ako ja." Podal mi jeho náramok.
"Heh,ďakujem." Objala som ho.
"Ideme dole za ostatnými?" Prikývla som. Na sedačke sedeli J-Hope,Yoongi a brat.
"Sestrička,kde je Kookie? Mal robiť večeru."
"A čo ja viem? Čo s ním mám?"
"Tu som." Otočila som sa a pozrela na neho,no na mňa sa ani nepozrel.
"Som hladný. Čo si urobil?"
"Nič. Zoberte si čo chcete." Otočil sa a išiel do izby.
"Čo mu je? Takto sa nesprával už ani nepamätám. Niečo ho muselo poriadne rozčúliť."
"Môžem niečo spraviť ja."
"Nie,ty si hosť."
"Nevadí." Usmiala som sa a išla do kuchyne.
"Pomôžem ti." Zakričal za mnou brat...
...Spravili sme palacinky. Všetci mi poďakovali a rozdelili sa do izieb. Pár palaciniek som dala na tanier pre Taeho. Išla som do izby. Tae tam nebol. Pozrela som sa do kúpeľne,tiež tam nebol. Išla som za Jinom,či nie kam išiel. Nevedel ani on. Napísala som mu,no neodpisoval.
"Kde je?"
"ShinBom." Otočila som sa. Otvorila sa skriňa a z nej vyskočil Tae. Strašne som sa zľakla.
"Vidím,že si sa dobre vyspal." Ledva som lapala po dychu.
"Prepáč,už to nespravím. Ale mala si sa vidieť." Hodil sa na posteľ,chytil si brucho a smial sa. Išla som von z izby,do obývačky. Sedel tam Yoongi,znova pozeral tú drámu.
"Ak povieš jedno slovo,budem zlý." Zamračil sa na mňa. Videl,že ho moc nepočúvam.
"Si v pohode? Si nejaká bledá." Neodpovedala som.
"ShinBom. Shinbom?" Zrazu som len cítila ako padám na sedačku. Nevedela som sa nadýchnuť,ani sa pohnúť.
"ShinBom!" Zakričal na mňa Yoongi,no ja som sa nezmohla ani na žmurknutie. Nevnímala som.
