Čas išiel strašne rýchlo a návštevné hodiny končili. Rozlúčili sme sa s Larou a dohodli sa,že pôjdeme k nim. Jimin nás tam zaviezol. Celú cestu sme sa s Taem bavili o totálnych blbostiach,ale to s ním vždy. Milovala som to jeho rozprávanie a hlavne,keď sa usmial. Prišli sme k nim. Pred dverami nás čakal Kookie. Nadšený ku mne prišiel a silno objal.
"Chýbala si mi." Pošepkal mi do ucha. Došlo mi,že toto mi povedal presne vtedy,keď boli všetci u nás a boli sme zavretí v kúpeľni.
"Videli sme sa včera,Kookie." Pomaly som ho odstrčila. Aj keď sa mi to objatie hodilo.
Sadla som si na gauč vedľa Yoongiho.
"Hej,to je moje miesto!" Zakričal na mňa J-Hope. Trochu som sa posunula,aby si mohol sadnúť vedľa neho.
"Chceš niečo piť?" Opýtal sa Jin z kuchyne.
"Vodu,prosím." Odpovedala som. Po minúte mi ju asi doniesol.
"Prepáč,že to tak trvalo,len som robil na večeru lasagne. Snáš si s nami dáš."
"Ó,to nie. Nebudem tu na obtiaž. Kľudne sa najedzte."
"Keď ťa Jin ponúkne jedlom,mala by si len prikývnuť. Nerobí to často. Niekedy to zje všetko sám a nám nič nenechá." Povedal Yoongi.
"Vtipné chlapi." Zamračil sa. Podal mi vodu a odišiel do kuchyne. Nakoniec som súhlasila. Vedľa mňa bolo ešte miesto. Tae a Kookie na seba zazreli a rozutekali sa na to miesto. Prvý pristál Kookie a Tae rovno na neho.
"Tae,asi si mi zlomil rebro." Zakňučal Kookie.
"Čo to robíte? Ste ako deti." Povedala som a odsadla si na stoličku oproti,ktorú tam Namjoon predtým dal. Obidvaja na mňa pozreli.
"No čo? Ak chcete sedieť na gauči,nebudem prekážať."
Položila som pohár na stôl.
Yoongi zapol televízor,asi nejakú drámu. Viem,že tam hral Lee Minho.
"The Heirs. Milujem tú drámu. Hlavne Park Shin Hye. Ona je tak nádherná." Povedal Yoongi.
"Suga,povedal som ti,že o nej predo mnou nehovor!" Zakričal J-Hope.
Zasmiala som sa.
"ShinBom,máš zajtra školu?"
"Áno,prečo?"
"Či niekam nepôjdeme." Povedal Kookie,nasadil smutný pohľad.
"Môžem sa vypýtať skôr."
"Dobre,tak po teba prídem." Zažiarili mu oči. Tae do neho strčil a zamračil sa. Zobrala som pohár a išla do kuchyne za Jinom.
"Pomôžem ti s niečim?"
"Netreba." Usmial sa. Prišla som k nemu bližšie.
"Alebo..podáš mi prosím ťa varechu? Je v druhom šuflíku." vybrala som varechu zo šuflíka a podala mu ju.
"Ďakujem." Usmial sa. Nabrala som si do pohára vodu.
"Nechcela by si tu prespať? Ráno by som ťa zaviezol do školy." Zarazila som sa. Pomaly som prehĺtla.
"Spala by si v mojej izbe. Ja by som sa vyspal na gauči."
"Jin,ale.."
"Nemusíš,len sa pýtam,keď už si tu." Chvíľu som rozmýšľala,či tu ostať,ale nakoniec som sa rozhodla,že tu ostanem.
"Ale čo oblečenie?"
"Požičám ti,ak chceš." Povedal Jin a zľahka sa usmial.
"Podáš mi soľ? Hore na linke." Podala som mu ju. Znova sa usmial ako náznak vďačnosti.
"Preboha! Asi som to trochu prehnal s tou soľou."
"Pridaj tam trochu vody."
Je tu ďaľšia časť. Ak to niekto ešte číta :)
