"V čom je to iné? " Zopakoval otázku. Prehltla som.
"To..ti nemôžem povedať,prepáč."
"Tak mi to napíš."
"Ja..nemôžem."
"Máte spolu niečo?" Pozrela som sa na neho s otvorenými ústami.
"Takže máte." Sklonil hlavu.
"Prepáč,ale vážne ti to nemôžem povedať."
"Myslel som si,že v skupine nie sú žiadne tajomstvá. Myslel som si,že patríš k nám,keď si Jiminova sestra,ale nie je to tak. Myslel som zle." Chytila som ho za rameno.
"Nechytaj ma. Je mi z vás hrozne. Chceš ísť domov alebo nie?"
"Á..áno." Naštartoval auto a zaviezol ma domov. Naznačila som mu,že nech ide so mnou. Vystúpili sme,odomkla som dom a vošla dnu. Mama doma nebola už. Vošli sme do izby a ja som otvorila skriňu s oblečením. Jin zobral kus oblečenia a pozeral na to zhnuseným pohľadom.
"Toto mám na doma." Nervózne som sa usmiala.
"To dúfam. Dúfam,že to je len od farby a nerobila si s tým tričkom nekalé veci."
"Čo si o mne myslíš?"
"Radšej nič." Vrátil to naspäť a pozeral sa na ostatné veci. Vybral mi biele tričko,čierne rifle a čiernu mikinu. Topánky mi vybral červené Converse. Zapozeral sa na mňa.
"Čo je?"
"Mala by si poďakovať. Vyzeráš dobre. Len ten účes." Otočil si ma a spravil mi vrkoč.
"Mal som ťa odfotiť pred a po. Vyzeráš výborne vďaka mne." Pozrela som sa do zrkadla. Vyzerala som stále rovnako.
"Ďakujem." Usmiala som sa.
"Veď preto. Mali by sme ísť." Pozrel sa na hodiny.
"Dnes mi ešte za to oblečenie poďakuješ." Žmurkol na mňa.
"Prečo?" Ignoroval ma. Chytil ma za ruku a vyšiel von z izby. Zišiel so mnou dole. Otvoril vchodové dvere,vyšiel aj so mnou a ja som ich zamkla...
... Prišla som do školy. Sadla som si do lavice. Po zazvonení si ku mne niekto prisadol. Mal čiernu mikinu,na sebe kapucu. Nevidela som mu do očí. Ignorovala som ho,len som mala zlé tušenie. Cítila som známu vôňu,no nevedela som,kam ju zaradiť. Prišiel učiteľ a zavolal si toho žiaka,čo sedel pri mne. Dal si dole kapucu a otočil sa k nám.
"Toto je náš nový študent. Asi ho všetci poznáte. Volá sa Jeon JungKook. Prosím,buďte k nemu milí." Dievčatá začali kričať,až na mňa. Sedela som tam s otvorenými ústami. Ani neviem,či som vôbec dýchala. Usmial sa na mňa. Sadol si naspäť ku mne.
"Čo tu robíš Kook?! Zbláznil si sa? Preskočilo ti? Čo na to povedia ostatní? Stíhaš vôbec školu?"
"Kľud zlato. Chalani o tom vedia. Prečo myslíš,že ti to nepovedali? Zakázala by si mi to. Toto je jediný spôsob,ako s tebou tráviť čas. A naviac..dohodol som sa s nimi,že tu môžem byť hocikedy. Mám to individuálne." Nadýchla som sa.
"Zlato? Ty vážne nie si normálny."
"Zbláznil som sa,máš pravdu,ale do teba. Ale to ty vieš." Usmial sa na mňa. Postavila som sa a odišla z triedy. Utekala som na najbližšie wc.
"Toto nemyslí vážne! Prečo mi to robí? To je nejaká pomsta,alebo čo?! Aishh.." Rozpustila som si vlasy a rozstrapatila ich. Opláchla som si tvár vodou.
" Takto to nepôjde. Jeden bude musieť odísť a ja to nebudem. Už nie..."
