Pohľad Kookieho:
Neviem,prečo V odišiel. Dnes už máme voľno,ale nechal som to tak. Mohol som byť so ShinBom osamote. Pozrela na mňa tými jej krásnymi očami. Neodolal som a sadol si k nej na posteľ.
"Vyzeráš v tom oblečení sexy." Zasmial som sa.
"Vtipné." Najprv sa hrala na urazenú,ale potom sa jej kútiky úst dvihli. Nastalo ticho.
"Tak.."
"Tak.." Povedali sme naraz a zasmiali sa.
"Ohľadom toho,čo sa stalo u vás včera.."
"V pohode. Už som na to zabudol. Len mi je ľúto,že som to nebol ja." Pozrela na mňa.
"Hm?"
"No..keď som ťa s ním videl v tej posteli. Strašne moc som si prial byť nim. Nie len vtedy,ale nechcem,aby si bola s ním. Mám ťa rád,ShinBom."
"Aj ja ťa mám rada,ale asi iba ako kamaráta. Prepáč,ale odvtedy,čo sme sa rozišli..no..bolo to hrozné obdobie. Veď som zrušila kontakt aj s bratom."
"Ja ťa chápem. Tiež ma to bolelo. Nechcel som už ani žiť,bez teba.."
"To zas preháňaš. Ver mi,že sa nájde lepšia odo mňa. Bude ťa milovať viac ako ja a bude ťa robiť šťastným."
"Nikoho iného nechcem." Pregĺgol som a nadýchol sa.
"Budem o teba bojovať."
"Ahoj,ShinBom." Zakričala na mňa Lara otvárajúca dvere."
"Och,aj ty si tu Kook. Prepáčte,že som len tak vtrhla. Neruším?"
"Nie,to je v pohode. Chcel som ísť aj za tebou,len mi sestrička povedala,že dnes odchádzaš,tak som išiel len sem." Postavil som sa,pozdravil a odišiel. Stretol som ešte pána doktora,tak som sa opýtal na jej stav.
"Teoreticky by mohla ísť zajtra domov. Jej stav sa zatiaľ nezhoršil a lieky si môže dávať aj sama."
"Ďakujem veľmi pekne."
"Prepáčte,že sa to pýtam,ale..ste jej priateľ,alebo rodina?"
"Blízky priateľ."
"Všimol som si ako sa na seba pozeráte. Boli by ste krásny pár."
"Ďakujem,ale ona o to nestojí."
"Nemyslím si. Zabojujte,máte na to. Musím už ísť,tak dovidenia nabudúce."
"Ďakujem,dovidenia." Poklonili sme sa a ja som odišiel z nemocnice...
...Prišiel som do izby. Na posteli som našiel list od Vho. Stálo tam:
Milý Kookie,
Všetko,čo si hovoril v nemocnici ShinBom som počul. Viem,že sme najlepší kamaráti,ale dávaj si pozor. Uvedom si,že ShinBom je teraz moja a bude ešte veľmi dlho.
S láskou Kim Taehyung.
Vôbec ma to nevystrašilo. Vedel som aký je a ako sa správa k babám,ktoré miluje. Ale vytočilo ma to slovo "moja". Nie je jeho..teda,nie nadlho...
...Pohľad ShinBom:
Po tom,ako odišiel Kookie sa ma Lara vypytovala,že čo sa deje,že stretla pred dverami Taeho a rozprávali sa.
Nechcela som to rozoberať,ale stále na mňa tlačila s Kookiem,že nech sa k nemu vrátim.
"To nejde."
"Všetko ide. Nevidíš,ako to všetko ľutuje?"
"Nejde o to."
"A o čo?"
"Mám rada Taeho,nie Kookieho. A po včerajšku ho nemôžem len tak opustiť."
"Čo sa stalo včera? Hovoor..červenáš sa." Jemne do mňa drgla.
"Nič také,len som s nim strávila ten čas,ktorý som Kookiemu nedala."
"Ty si s ním spala? Po dni?"
"Čo je na tom divné? Milujeme sa."
"Chceš povedať,že si Kookieho nemilovala?"
"Boli sme na to moc mladí."
"Ale bola si s ním viac ako s.."
"Nechaj to tak. Chcem byť s Kookiem iba kamarátka. Možno je to tak aj lepšie."
"Ale pre neho nie. Nevidíš,ako je na tebe závislý? Bol s tebou včera,že? A Tae tu bol?" Zamyslela som sa,mala pravdu. Ten,kto tu mal byť,tu nebol..
Veľmi vám ďakujem za tisícku. Moc si to vážim a budem sa snažiť písať ešte lepšie. :3 Snáď sa vám príbeh zatiaľ páči :)
