*Si v poriadku?* Prišla mi sms od Taeho.
*Áno som,prečo?* Odpovede som sa nedočkala. Zišla som dole,do kuchyne. Mama tam už sedela a popíjala čaj.
"Čo sa včera stalo? Volal mi Jimin,že či si v poriadku."
"Nič,len..bude ples a ja tam nejdem. Prešla ma chuť tam ísť."
"S kým si mala ísť?"
"S Taem."
"A spravil ti niečo?"
"Nie,len..dozvedela som sa to posledná."
"A to je zlé?"
"Vedela o tom Lara skôr. Jimin ju tam berie. Ja som jeho sestra,mala som to vedieť skôr ako ona."
"Kvôli tomu si sa urazila?" Zobrala som si rohlík,kusla do neho a sadla si na sedačku. V tom nám zazvonil zvonček. Pozreli sme s mamou na seba a zabíjali sa pohľadom,že kto pojde otvoriť. Samozrejme,starší majú prednosť,tak som si zapla tv a prepínala stanice.
"Ahoj." Pozrela som sa,že kto prišiel.
"Čo tu chceš?" Otočila som sa znova na tv a prehrabla si vlasy.
"Čo sa stalo,že si zmenila tak názor?"
"Jin,prosím..nechaj to aspoň ty tak."
"Ja som ti nič nespravil,tak prosím,nebuď na mňa odporná."
"Prečo si prišiel?"
"Beriem ťa na piknik." Pozrela som sa na neho a na jeho prázdne ruky.
"A kde máš veci?"
"Už sú pripravené." Išla som sa teda pripraviť do izby,hodila na seba nejaké tie šaty a išla dole. Jin stále stál na tom istom mieste. Usmial sa na mňa.
"Pristane ti to. Prečo nenosíš šaty?"
"Nemám ich rada proste. Ideme?" prikývol a nastavil mi ruku..
..Prišli sme na to miesto a nestačila som sa diviť. Sedel tam Kookie.
"Zabudol som ti povedať,že tu nebudem ja,ale JungKook." Takže som si šaty obliekla zbytočne? Aishhh..to je trapas. Nie som rada,že vidím svojho chalana. Jin mi pustil ruku a odišiel zo slovami,že mám byť na neho milá. Ako sa mu môžem pozerať vôbec do očí? Pobozkala som iného chalana,jeho najlepšieho kamaráta a ešte aj z ich skupiny. Sadla som si na deku.
"Ahoj,ShinBom. Chcel som ťa mať pre seba aspoň na pár hodín." Chytil ma za ruku. Ja som sa cítila fakt hrozne. Chcela som mu to povedať,ale nemala som na to. Bohvie,čo by spravil Taemu,ale do očí som sa mu nemohla pozrieť.
"To je milé."
"Ja viem. Je to tu pekné,že?" Pozrela som sa na okolie. Fakt vie dobre vyberať miesta.
"Áno,je." Počula som ako sa zasmial. Ja som stále pozerala na okolie.
"Si nádherná. Asi prvýkrát na tebe vidím šaty."
"A možno aj naposledy. Nejdem na ples."
"Čo? Prečo?"
"Nechcem tam ísť."
"Ani so mnou?" Pozrela som sa do jeho očí a hneď to aj vzdala.
"Čo sa deje?"
"Nechcem tam proste ísť."
"Pozri sa mi do očí a povedz,že tam fakt nechceš ísť." To sa nedalo. Nemohla som.
"Nemôžem."
"Čo nemôžeš?" Postavila som sa.
"Prepáč mi to Kookie,ale ja nemôžem s tebou byť. Spravila som veľkú chybu,za ktorú sa budem do konca života asi ospravedlňovať."
"Čo sa stalo?"
"Pobozkala som niekoho." Povedala som asi po pol minúte.
"Komu patrili tie pery?"
"To ti nemôžem povedať. Prepáč,Kookie. Ja..."
"Kto to bol?" Začali mi slzy stekať po líciach.
"Povedz mi to prosím."
"Ty ho asi zabiješ."
"Tae?!" Nemohla som prikývnuť. Vedela som,že čo by následovalo. Utiekla som,ale počula som,ako niekto za mnou uteká,ale Kookie to nebol...
