Pohľad Jina:
Ráno ma zobudil zvuk správy na mobile. Bola od ShinBom. Bolo tam:
"Dobré ráno. Rozhodla som sa ísť na ten ples,ale pôjdem sama. Nehovor to prosím nikomu. Vieš o tom iba ty. Chcem ťa len o niečo poprosiť. Nedoniesol by si mi prosím tie šaty? Snáď ste ich ešte nevyhodili a ja som nepribrala. :D Alebo by sme sa mohli niekde stretnúť,napríklad v tom bare,kde si ma minule našiel totálne opitú. :D Alebo vyber miesto aj čas ty. :) "
Bol som dosť prekvapený,že tam nakoniec ide. Chcel som to povedať chalanom,ale nemohol som. Musel som to držať v tajnosti. Tak som jej teda odpísal na správu:
"Ahoj,jasné,že sa môžme stretnúť. Môžem prísť po tréningu k tebe aj so šatami. Neboj,tvoje tajomstvo je u mňa v bezpečí. ;) Snáď sa aj dozviem,prečo si tak náhle zmenila názor. :D Vidíme sa teda poobede. Zatiaľ sa maj. :) "
Išiel som rýchlo zobudiť chlapcov. Samozrejme,všetci boli proti a odvrávali mi.
"Ešte 5 minút mami."
"Mami? Vylez z tej postele Yoongi!" Je jasné,že Yoongi je ten najväčší spáč a nechcel ísť z postele,tak som mu teda zobral paplón. Otočil sa k stene a stále hovoril o tých minútach. Tak som ho teda nechal. Veď keď zaspí,nebude to moja chyba. Mal mať nastavený budík. Namjoon bol už hore a čítal si nejakú knihu. Že na to vôbec videl. Bol už aj oblečený a pripravený odísť. Išiel som sa umyť a obliecť sa do čistého. Pobalil som si veci na tréning (aj s tými šatami) a išiel do kuchyne si niečo nájsť na jedenie. Niektorí tam už sedeli a jedli cereálie,tak som si ich dal aj ja. Dojedli sme a vyrazili konečne na tréning. Posadali sme si do auta,už tam sedel aj polomŕtvy Yoongi a vyrazili..
Pohľad ShinBom:
Napísala som Jinovi ráno správu,že nech mi donesie šaty,súhlasil. Išla som sa teda naraňajkovať a dať si sprchu. Neviem prečo,ale mala som dobrú náladu. Pospevovala som si,keď som si robila toasty,aj keď som bola v sprche. Stále som si tancovala do rytmu jednej pesničky,ale nevedela som akej. Došlo mi,že už zajtra je ples. Trochu som znervóznela a aj sa potešila,že už to nebudem držať v sebe. Chcem ho už konečne znova objať,pobozkať. Ten čas išiel tak strašne pomaly. Ale dočkala som sa,prišiel Jin. Išla som mu otvoriť a hneď na uvítanú ho objala od radosti.
"Neobjímaj ma,som spotený z tréningu."
"To mi nevadí,chcela som niekoho objať. Moc som sa nudila celý deň." Pozvala som ho ďalej. Doniesla som mu piť a sadla si k nemu.
"Ták..Ako bolo na tréningu?"
"Fajn,len to bola fakt makačka." Nastalo ticho.
"Prečo si sa nakoniec rozhodla ísť?"
"To je tajomstvo. To nemôžem povedať."
"Ale no ták. Mne môžeš."
"Fajn,tak..Chcem tam ísť,lebo si chcem už konečne vybrať medzi nimi. Vlastne som si už vybrala,ale to ti povedať nemôžem."
"Aha,to je v pohode. Dúfam,že si si vybrala rozumne."
"To dúfam aj ja." Jin sa postavil a išiel k dverám.
"Ja už pôjdem. Som unavený z tréningu. Teším sa na zajtra. Snáď ti to výjde."
"Ďakujem za šaty." Usmiala som sa na neho. Úsmev mi vždy opätoval,ale teraz nie. Niečo sa deje.
"Tak ahoj."
"Počkaj Jin. Deje sa niečo?"
"Nie,prečo?"
"Len tak." Odišiel..
