"Tae,prepáč mi to. Nechcela som,aby to takto skončilo."
"O čom to hovoríš?"
"Nechcela som to takto skončiť."
"Koľko si to chcela držať v tajnosti?"
"Ja neviem." Znova som ho objala. Kookie k nám prišiel a pozrel na Taeho.
"Prepáč mi to,Tae. Nechcel som byť tak surový. Ani neviem,čo ma to napadlo. Fakt prepáč." Povedal Kookie,ale Tae sa na neho ani nepozrel. Odtiahol ma.
"Neviem,či vám odpustím. Stále to bolí. Neboli sme spolu ani týždeň a hneď si ma vymenila. Milovala si ma vôbec? A ty,si vôbec môj kamarát? Začínal si si s mojou frajerkou,ešte si u nej v tú noc spal a v pohode ste išli do školy? Prosím,povedz,že to nie je pravda." Ukázal na Kookieho.
"Nič sa v tú noc nestalo."
"A tomu mám veriť? Chalan s babou v jednom dome cez noc..ešte k tomu spolu predtým boli a nič sa nestalo? Aspoň mi neklamte."
"Prosím,odpusť nám."
"Musím si to premyslieť. Choďte domov. Ja tu ešte ostanem." Kookie ma chytil za ruku a pomaly sme sa vybrali domov.
"Toto nie sú narodeniny,aké som si predstavovala."
"Prepáč mi to. Bezo mňa by ste boli spolu a nič by sa nestalo."
"Hm?" Zastavil ma.
"Ak by si to chcela teraz skončiť,tak by som to pochopil."
"Jeon JungKook,čo si to práve povedal? Ešte pred pár hodinami si hovoril,že sme v tom spolu,nech sa deje čokoľvek a teraz sa chceš tomu vyhnúť?"
"Nie,ja len,že je toho na teba teraz asi veľa a pochopil by som to."
"Nie,nie je. Toto nie je koniec sveta. Nakoniec bude aj tak všetko v pohode." Usmiala som sa a pomaly kráčala. Kookie ma objal zozadu,strašne som sa zľakla.
"Čo robíš?"
"Objímam ťa,nemôžem?"
"Dusíš ma...Kookie..dusíš..Kook!"
"Prepáč..Len ti chcem povedať,že ťa milujem." Stále ma objímal. Chytila som mu ruku,otočila sa a pobozkala ho na líce.
"Aj ja teba."...
Pohľad Taeho:
Znova som ostal sám. Bez ShinBom,bez lásky,sám niekde na ulici.
"Nemám nikoho." Pomyslel som si. Nevedel som,čo od zúfalstva robiť. ShinBom mi len tak odišla s mojim najlepším kamarátom,s ktorým som sa aj pobil. Sedel som na lavičke a rozmýšľal nad svojim životom,že či sa mi oplatí žiť,či sa vrátiť domov alebo sa túlať niekde po vonku.
"Aishh..prečo mi toto robíš.." Zakričal som na celú ulicu. Nakoniec som sa rozhodol ísť domov. Chalani sa o mňa určite báli. Tak som nasadol na bus..
..Otvoril som dvere od domu. No ku podivu bolo všade zhasnuté. Išiel som do izby a sadol si na posteľ. Predstavoval som si,čo sme všetky tieto dni so ShinBom robili. Slza mi pomaly stekala po líci. Išiel som do kúpeľne a zamkol sa..
..Pohľad ShinBom:
Všetci sme sa išli navečerať,keď som mala už tie narodeniny,ale chýbal tam Tae. Ten jeho úsmev a smiech. Dúfala som,že je v poriadku. Chalani ma zobrali ešte k nim. Svietilo sa,tak nás napadlo,že Tae prišiel domov. Kookie celý natešený utekal do izby,no Tae tam nebol. Snažil sa odomknúť dvere od kúpeľne,ale márne. Kričal na neho,že či je vnútri,ale neodpovedal. Utekal k nám a povedal,že Tae je asi zamknutý v kúpeľni a neodpovedá. Namjoon sa strašne zľakol a doniesol náhradné kľúče.
"Načo máš náhradné kľúče od ich kúpeľne?"
"Je to spoločný kľúč. Vieš,pre každý prípad." Utekali sme do izby a Namjoon ich odomkol. Na ten pohľad nikdy nezabudnem..
