Nestihla som sa ani rozlúčiť. Zatvorila som dvere a išla do izby. Zapla som si notebook. Brat mi volal na Face time. Nevedela som,či to zdvihnúť alebo radšej nie. Po pravde som ani nechcela. Cítila som sa blbo po tom,čo Jin takto odišiel.
-Ahoj,sestrička. Počul som,že si tam mala návštevu.
-Odkiaľ to vieš?
-Práve prišiel Jin domov a má nejakú divnú náladu. Čo sa stalo? On taký nebýva.
-Ja neviem.
-Nevadí no. A ty sa ako máš? Zachvíľu je tu ples. Nemám prísť po teba,keď chceš ísť sama?
-Ideš predsa s Larou. Nebudem vám prekážať.
-Čo to hovoríš za blbosti. Nám to nevadí. A čo sa týka Lari..nevieš akú má obľúbenú kvetinu? Nechcem to pokaziť.
-Myslím,že aj keby si jej nič nedal,tak bude šťastná,lebo bude s tebou.
-Môže byť červená ruža?
-Chim Chim,áno. Jej to bude jedno.
-Prečo si aj ty podráždená? Ste nejakí divní.
-Nič mi nie je. Idem si ľahnúť. Vidíme sa zajtra,ahoj.
-No dobre,ahoj.
Vypla som Face time a išla do kúpeľne. Zdola sa ozval mamin hlas,tak som ju odzdravila.
"Poď dole,máš návštevu."
"Som v kúpeľni." Už sa potom neozvala,tak som myslela,že tú osobu usadila a čaká dole. Pomaly sa otvorili dvere.
"Chýbala si mi,tak som tu." Otočila som sa. Išiel smerom ku mne,nechcel sa zastaviť.
"Tae? Čo tu robíš?" Prišiel najbližšie ako sa dalo a silno ma objal.
"Tae,čo to robíš?" Snažila som sa ho odstrčiť,ale nešlo to. Nakoniec ma pustil. Vedel,že mi nie je najlepšie.
"Deje sa niečo?"
"Zľakla som sa ťa."
"To nie je odpoveď."
"Nič sa nedeje. Len je na mňa Jin naštvaný a neviem prečo."
"Asi to bude tým,že ťa má rád. Neboj,jeho to prejde."
"Dúfam." Nastala chvíľa ticha,pokazil ju Tae.
"Zajtra je ples."
"Viem."
"Určite chceš ísť sama?"
"Áno."..
O 2 hodiny neskôr:
"Vážne chceš ísť sama?"
"Koľkokrát sa to ešte spýtaš?"
"Kým si to nerozmyslíš."
"Tae,nerozmyslím si to,neboj."
"Fajn." Sklonil hlavu. Nedalo sa neusmiať.
"Tae,to neznamená,že sa tam nestretneme. Idem len tam sama."
"Vieš ako dobre by sme spolu vyzerali,keby tam prídeme spolu?"
"Nie je to len kvôli tomu,aby si ukázal Kookiemu,že si vyhral."
"Aj tak nakoniec budeš moja." Pozrel na mňa a zľahka sa pousmial.
"Idem už,nech sa vyspíme obaja na zajtra." Odprevadila som ho k dverám,objali sme sa a odišiel. Vrátila som sa do izby a lahla si do postele. V momente som zaspala..
Deň D:
Ráno som vstala okolo desiatej. Mala som pár zmeškaných hovorov od Kookieho. Čo im všetkým je? Nemôžem sa ani v kľude vyspať? Aishhh.. Vstala som z postele a pozrela sa do zrkadla.
"Z toho,ak niečo večer bude,tak si zatlieskam." Zasmiala som sa a išla do kúpeľne si umyť tvár. Išla som sa dole naraňajkovať.
"Pred chvíľou tu bol tvoj brat. Nevyzeral moc nadšene. Nestalo sa niečo medzi vami? Bol taký nervózny."
"Neviem o tom. Asi bol nervózny z plesu. Prečo nepočkal,kým vstanem?"
"Pýtal sa ma,že či som nevidela Vho."
"Čo?!" Vyvalila som oči a skoro som ju oprskala vodou. To si zo mňa zas musia robiť len srandu.
