Zastavili sme sa s Kookiem a bratom po ceste k nám ešte do obchodu. Kookie nechcel ísť s prázdnymi rukami k nám.
"Chceš niečo,ShinBom?" Opýtal sa brat. Divila som sa,že bol vôbec doma. Zaujímalo ma,že ako dopadol s tou babou,ale nechala som to na potom.
"Nie,ďakujem." Išli platiť a ja som si zatiaľ sadla do auta. Prišli aj oni a vyrazili sme teda konečne k nám. Mama nás už čakala pri vchode a mávala na nás. Kookie hneď k dverám utekal.
"Ďakujem,že tu môžem prespať. Budem dobrým hosťom teta." Pri poslednom slove som sa musela zasmiať.
"Cíť sa tu ako doma." Kookie jej podal nákup.
"Aký si zlatý,ale to si nemusel."
"To je v poriadku. Bolo mi blbé sem ísť s prázdnymi rukami."
"Ďakujem teda. Poď dnu." Kookie sa usmial a išiel dnu.
"Budeš v pohode,sestrička?"
"Hm?"
"Cez noc tu budeš s Kookiem. Nie je ti to blbé?"
"Najprv som si myslela,že to dopadne zle,ale teraz si myslím,že..no..možno sa viac spoznáme."
"Nemám tu ostať?"
"Netreba,ale mám na teba jednu otázku."
"Akú?"
"Keď ste prišli do domu a povedali,že Kookie spí u nás,nebol Tae nahnevaný?"
"Vieš čo..ani neviem,či tam bol. Pri tej rýchlosti som si ani nevšimol."
"Aha." Pozrela som sa do zeme. Brat ma chytil za plece.
"Vážne nechceš,aby som tu ostal? Možno by to potom Tae prekusol."
"Nie,netreba. Choď sa domov vyspať."
"No dobre. Dávaj pozor a nepúšťaj ho k sebe do izby." Zasmial sa.
"To nebolo vtipné. Radšej sa zamknem."
"Robím si srandu. On je neškodný. Idem teda. Ahoj zajtra." Nastúpil do auta a zakýval. Zakývala som aj ja a išla dnu. Išla som hore do izby a pripravila si veci do školy. Niekto zaklopal.
"ShinBom? Mohol by som nachvíľu dovnútra?"
"Jasné,poď." Zatvoril dvere a sadol si na posteľ. Rýchlo som si zbalila peračník a sadla si oproti na stoličku.
"Potrebuješ niečo? Si hladný? Potrebuješ uterák?"
"Nie,len som chcel vidieť izbu,kde to všetko začalo."
"Hm?"
"Už si nepamätáš? Naše objatie v kúpeľni."
"Pamätám."
"V ten deň som si myslel,že s mojimi citmi k tebe skončím,ale neovládol som sa. Chcel som len..ti povedať,že už v mojom srdci nemáš miesto,ale keď som ťa uvidel,bola si tak krásna." Chytil mi ruku.
"Chcem len,aby si vedela,že si stále v mojom srdci,stále ťa mám rád,myslím,že aj navždy budem. Neviem bez teba žiť. Chcem len,aby si bola šťastná a aby ti úsmev nezmizol z tváre. Nič viac nechcem."
"Kookie..neviem,čo na to povedať."
"Viem,že som spravil v minulosti veľkú chybu,ale teraz viem,že už ju nespravím. Daj mi šancu,prosím."
Naklonil sa ku mne a dal mi pusu na čelo.
"Idem teda do hosťovskej izby." Postavil sa a odišiel. Ostala som sedieť na posteli,celá stuhnutá,nevedela som pohnúť ani jedným svalom. Ledva som si vystačila s dychom.
"Čo sa to práve stalo? Čo to hovoril?" Myslela som si,no na tie otázky som si nevedela odpovedať.
