Prebrala som sa v izbe. Sedel pri mne brat,Jin a Kookie. Rozprávali sa s doktorkou.
"Bude v pohode. Necháme si ju na pozorovaní dva dni." Pomaly som vstala.
"Čo sa stalo? Prečo som tu?"
"Odpadla si." Odpovedal Jin.
"Prečo nám toto robíš? Už som sa zľakol,že sa nepreberieš." Povedal Kookie a nervózne sa postavil.
"Kde je Tae?" Opýtala som sa. Boli ticho.
"Hlavné je,že sa ti nič nestalo. Budeš tu na pozorovaní na dva dni. Musíme ísť,mám skúšku. Zajtra máme koncert. Drž sa." povedal brat. Postavili sa,prišli ku mne a pozdravili ma. Brat sa na mňa usmial a povedal:
"Večer ti píšem." A odišli. Minútu na to mi zavolala mama a vypytovala sa,že čo sa stalo a kedy ma pustia. Povedala,že sa zajtra zastaví,ževraj jej to dnes nevychádza. Snažila som sa dovolať Taemu,ale nedvíhal. Pustila som si televízor a prepínala kanále.
*Si v pohode? Nič sa ti nestalo? Kde si?* Prišla mi sms z neznámeho čísla.
Neodpovedala som,vypla som televízor a snažila sa zaspať. Zaspala som hneď. Spala som asi do rána.
"Čo?! 20 zmeškaných hovorov a 4 správy?" Dúfala som,že aspoň jeden hovor bol od Taeho,no nebol. Všetko to bolo od Kookieho a brata.
*Si v pohode?* *Čo sa deje??* *Žiješ? ShinBom,ozvi sa,prosím.* *Aha,spíš. Zavolám ti ráno,keď sa zobudím.* Písal brat. Hneď mi zazvonil mobil.
"Preboha,skoro som dostal infarkt. Toto mi už nerob."
"Prepáč. Ani neviem,ako som zaspala.
"V pohode. Volal som sestričke. Ako sa cítiš?"
"V pohode. Ako dopadol koncert?"
"Vieš,že ani neviem. Taký som bol nervózny,že si ho ani nepamätám."
"Snáď dopadol dobre. A nevieš,čo je s.."
"Prepáč,musím ísť,ahoj."
"Ahoj." Divné. Nikdy sa takto rýchlo nerozlúčil. Zavolala som Lare,že som v nemocnici a či ju dnes pustia. Povedala mi,že keď bude odchádzať,tak sa zastaví. Zavibroval mi mobil a na displeji sa objavilo neznáme číslo. Nechcela som to zdvihnúť,no volalo mi každých 10 minút.
"Prosím?" Zdvihla som to. Zrušil sa hovor. Mobil som položila na stolík vedľa postele a zapla televízor. Dávali akurát koncert chalanov. Všetkých okrem Taeho som videla. Brat fakt vyzeral nervózne.
"Kde je Tae?"
"Ospravedlňujeme sa,že Tae neprišiel. Musel si niečo vybaviť."
"Čo vybaviť? Prečo mi nevolá? Aishhh.." Otvorili sa dvere.
"Ahoj,prepáč,že som sa neozýval. Mal som toho veľa." Prišiel ma pozrieť Tae. Už som si myslela,že na mňa zabudol. Ruky mal za chrbátom. Prišiel ku mne a daroval mi jednu pusu na čelo a dal ruky pred seba.
"To je pre teba." Mal za chrbtom kvety. "Je tak dokonalý."
Pomyslela som si.
"Ďakujem." Usmiala som sa a zobrala si kvety. V tom otvoril dvere Kookie.
"Ahoj,ako ti je?" Zaškaredil sa na Taeho.
"Už lepšie,ďakujem."
"To mi odľahlo." Sadla som si na posteľ a on ma objal.
Sadol si na moju posteľ',bližšie ku mne.
"Doniesol som ti nabíjačku na mobil a nejaké oblečenie,nech nie si len v tomto."
"Bol si u mňa?"
"Nie,to je moje oblečenie."
"Ďakujem,si milý."
"Hej,veľmi milý." Povedal Tae,pozreli sa na seba a zaškaredili sa.
"Idem pomaly,nech stihnem ešte skúšku." Povedal Tae. Prišiel ku mne,objal ma a dal pusu na líce. Ostali sme tam s Kookiem sami. Vedela som,že má niečo zaľubom.
