"..ja..som sa zabavila. Páčilo sa mi vaše vystúpenie."
"A kto najviac?" Zazrela som na neho.
"Jimin! Určite Jimin. Môj najlepší braček na svete." Usmiala som sa.
"Dobre, a teraz pravdu. Kto?" Tvárila som sa,že rozmýšľam aj keď som už odpoveď vedela.
"Hmm..každý má niečo do seba. Tae má pekný hrubý hlas,RapMon dobre rapuje,J-Hope zas dobre tancuje,aj ty Kookie,brat má najkrajšie výšky,Jin a Suga zas vyzerajú fakt dobre a vidno,že si to užívajú,aj keď Suga sa niekedy tváril akoby už bola mŕtvola. Ale spolu ste super tím."
"Ale to nebola odpoveď." Zakričal Kookie a zamračil sa. Otočil sa chrbtom a tváril sa urazene.
"Necháme vás oddychnúť si." Postavila som sa a išla k dverám. Lara išla za mnou. Pozdravila som ich a Jimina ešte na rozlúčku objala. Prišli sme k autu a odomkli ho. Zrazu za nami niekto utekal a zozadu ma objal. Odtiahla som sa a otočila sa.
"Kook,čo to robíš?"
"Prečo si sa so mnou nerozlúčila?" Chcel ma objať,no ja som ho zas odtiahla. Rýchlo som si nastúpila. Ako ho mohlo vôbec napadnúť,že by som mu to objatie opätovala? Po tom všetkom by som na neho nemala ani hovoriť,dokonca sa ani pozrieť. Lara si tiež nastúpila a naštartovala auto. Vyparkovali sme a išli domov.
"Prečo ho odmietaš?" Opýtala sa ma Lara. No,ja som len mlčala a pozerala na cestu.
"ShinBom!" Zakričala na mňa. Tvárila som sa,že ju nepočujem. Buchla do mňa. Na to som sa už otočila.
"Prečo ho odmietaš?"
"Veď vieš,čo mi spravil. Nechcem sa k tomu vrátiť."
"Daj mu ešte šancu. Možno sa zmenil."
"A čo ak nie?"
"Výskúšaj,uvidíš."
"Preskočme túto tému. Šancu už mal,prepás ju." Otočila som sa na ňu a usmiala sa.
"Druhé šance nedávam. Hlavne nie vo vzťahu,spravil by to znova." Stále som sa usmievala.
"Trochu ma desíš." Povedala Lara a zaparkovala pred našim domom auto.
"Pôjdeš zajtra von?" Opýtala sa.
"Napíšem ti,ahoj." Zatvorila som dvere a išla k domu. Vytiahla som kľúče a odomkla dvere. Všade bolo zhasnuté.
Išla som hore do svojej izby a pozrela si mobil,či mi niekto nepísal. V tom mi zavibroval mobil.
*Ahoj sestrička,dúfam,že si prišla v poriadku domov.* Usmiala som sa a odpísala: *Áno. Ďakujem za super koncert. Idem si už lahnúť. Dobrú noc.* Sadla som si na posteľ a ako blbá sa usmievala do mobilu asi desať minút. Prezliekla som sa,odmaľovala sa a išla spať.
*Sestrička,nevieš,kde je Kookie? Viem,že išiel po koncerte za tebou a potom sa už nevrátil. Nie je s tebou?* Napísal Jimin.
*Nie,so mnou nie je.* Začalo mi byť srdce. "Čo,ak si kvôli mne ublížil? Čo,ak..nechcem na to ani pomyslieť.
Proste..musím myslieť pozitívne. Čo by sa asi tak stalo. Veď musí myslieť na skupinu,na členov. Proste nesmie sa mu nič stať." Hovorila som si. Lahla som si na druhý bok a len tak rozmýšľala.
"On nie je normálny. Toto nemôže spraviť predsa!" Postavila som sa z postele a zavolala bratovi,no nedvíhal.
"Kde do pekla je?!" Hodila som mobil na posteľ. Začala som nervózne chodiť po izbe.
"Prečo mi nedvíha? Čo,ak sa niečo stalo aj jemu?" Zazvonil zvonček na našom dome. Zišla som dole a otvorila dvere.
"Slečna Park ShinBom?" Povedal muž stojací predo mnou,celý v čiernom a v šiltovke zakrývajúcu tvár.
"Á..áno..Č-čo sa deje?"...
