O pár dní neskôr:
Sadla som si na Kookieho stoličku a pridržiavala Taemu studenú handru na čele.
"Som v pohode. Nemusíš sa o mň starať už. Daj si voľno."
"To je v pohode. Rada sa o teba postarám." Povedala som.
"Môžem za to ja,takže sa musíš čím skôr dať do poriadku."
"Fyzicky budem v pohode,ale psychicky asi nie."
"To bude v pohode." chytil ma za zápästie.
"Týmto mi nepomáhaš,ShinBom. Čím viac si so mnou,tým viac to bolí."
"Prepáč."
"Tvoj brat sa o mňa postará. Choď domov,prosím." Postavila som sa,pozdravila ho a odišla.
"Je v pohode?" Opýtal sa ma brat.
"Áno,len bude lepšie,ak sa budete striedať."
"Teba tam nechce?"
"Nie. Idem domov."
"Dávaj si pozor." Objal ma a odprevadil ma k dverám..
..Prišla som domov a vybalila si veci. Odvtedy,čo sa stalo som bola len u nich.
"Kde si bola tieto dni? Vôbec si sa neukázala." Opýtala sa mama.
"U brata. Taemu niečo bolo,tak.."
"A je v pohode?"
"Áno." Nechcela som jej klamať,ale musela som. Keby sa vypytovala,tak by som jej nedokázala bez sĺz odpovedať. Z posledných síl som sa usmiala a išla do izby. Zapla som si notebook a prihlásila sa na skype. Kookie bol online,tak som mu zavolala. Nezdvíhal. Asi po piatich minútach mi napísal,že majú tréning,že mi zavolá,keď skončia.
Tak som si pozrela zošity,či nemám nejaké úlohy. Neustále som myslela na ten deň mojich narodenín a či je Tae v pohode. Možno som nemala robiť problémy a ostať s ním,ale Kookie..och,dobre..Tae je už minulosť. Teraz ma nenávidí. Nemala som žiadne úlohy,tak som si len zbalila zošity,lahla si na posteľ a čakala,kým mi Kookie zavolá.
*Ahoj,ShinBom. Prepáč,ale tréning sa nám trochu predĺžil a budeme tu ešte chvíľu,tak sa stretneme zajtra. Prídem pre teba,dobre? * Napísal mi Kookie. Odpísala som len,že dobre.
Išla som do sprchy a trochu sa vyspať. Veď som tieto dni vôbec nespala..
Pohľad Kookieho:
Musel som jej napísať sms. Nechcel som jej volať,lebo som bol pri ňom. Naozaj sme neboli na tréningu,staral som sa o neho. Aj keď chvíľu bol proti,ale potom bol už v pohode. Myslím,že mi odpustil. Dokonca sa pri mne aj usmieval,aj keď som vedel,že ho tie ruky štípu a bolia.
Lahol som si na moju posteľ a rozprával sa s ním ako to väčšinou robievame. No potom prišlo na vážnu tému.
"Rozmýšlal som a ShinBom..vieš..ja ju mám stále rád. A asi aj dlho budem. Viem,že ma teraz máte za blázna,ale ja o ňu budem bojovať." Povedal Tae. Otočil som sa na jeho stranu.
"A čo chceš teda robiť?"
"Budem sa snažiť ju získať späť nech sa deje čokoľvek." Len som sa usmial.
"Prečo sa smeješ? Teraz by si sa mal so mnou pohádať a urobiť ten svoj nahnevaný výraz."
"Na teba sa už nechcem hnevať. Chápem,že ťa to tak rýchlo neprejde. Viem,že to je ťažké sa zbaviť citov k nej. Veď vieš,že som ju dlho mal rád. Je len zázrak,že sme teraz spolu."
"Chápem. Ale asi sa jej nevzdáš."
"Prepáč,ale na túto chvíľu som čakal strašne dlho." Nič nepovedal,len sa zamračil. Nikdy by ma nenapadlo,že by som sa s Taem bavil o takýchto vážnych veciach. Prekvapilo ma to trochu.
