Vyšla som z wc a išla si naspäť sadnúť na hodinu. Hodina už končila,tak som si potichu sadla k nemu a mlčala zbytok hodiny. Dala som si na hlavu kapucu a tvárila sa,že tam nie som. "Si v poriadku,ShinBom?" Opýtal sa ma,no ja som nič nehovorila. Všimla som si,čo mal oblečené. Mal presne to,čo ja,len biele Converse. Spomenula som si na Jinove slová,že mu ešte poďakujem. "Aisshhh..Toto nemyslíte vážne.." Pomyslela som si. "Aishh.." Nakoniec zo mňa vyšlo. Prehrabla som si vo vlasoch. V tej chvíli zazvonilo. Rýchlo som sa postavila,zbalila si veci a utekala preč z triedy. Utekala som niekam,ani neviem kam. Ocitla som sa niekde vonku pri škole,sama...
..."Prečo mi to robí? Vie o tom Tae? Prečo mi to nepovedal? Kam chce so mnou ešte po škole ísť. Nikam s nim nepôjdem. Babo!" Kričala som. V tom ku mne niekto prišiel a objal ma zozadu. Bol to Kookie. "Čo to robíš? Myslel si si,že keď sem vkročíš do tejto školy,tak ti všetko odpustím? Si na veľkom omyle. Vie o tomto Tae?" Stále ma držal v objatí. "Prepáč,ale to,čo som povedal v triede je pravda. Som tu,aby som bol s tebou,kým sa dá."
"A čo,ak o to nestojím? To ťa nenapadlo?" Chcela som sa z toho objatia dostať,ale nešlo to,bol moc silný. Stúpila som mu na nohu a on ma pustil. "Vie o tom Tae?" Sklonil hlavu a naznačil,že nie.
"Tak nech to tak aj ostane." Povedala som a otočila sa mu chrbtom. Nechcela som ho už vidieť,nikdy. V škole som mala od neho pokoj a už ani tam nemám. Povzdychla som si...
...Hodiny išli strašne pomaly,keď tu nebola Lara. Strašne mi bolo smutno a ešte ten pocit,že tu sedí on. Snažila som sa si ho nevšímať,ale stále na mňa pozeral. Čo mal za problém? Toto sa Lara nesmie dozvedieť. Zavibroval mi mobil. *Dobré ráno,si v pohode? Jedla si? Máš sa dobre?* Napísal mi brat.
*Vedel si o tom,že sem ide Kook? Prečo ste mi to nepovedali? Alebo si o tom ani ty nevedel? Prečo ste ku mne takýto? Wae?!* *O čom to hovoríš? Kookie tam vážne išiel? Myslel som si,že je to iba blbý vtip. On to vážne urobil?* Pozrela som na Kookieho,či mi fakt nepreskočilo a je to on. *Je tu. Sedí oproti mne.* *On nie je normálny. Po škole ťa vyzdvihnem,pôjdeme za Larou spolu?* *Pôjdem sama.* *Prečo? :( * Už som neodpovedala. "Vieš,že si krásna,keď sa mračíš?" Povedal Kookie a usmial sa na mňa. "Tak to som teraz asi najkrajšia." Stále sa usmieval. Zazvonilo na koniec hodiny a všetci sa vybrali do jedálne. Ja som sa ponáhľala na autobus,aby som utiekla pred nim. Všetko som povedala Lare. "Mne to príde zlaté,že kvôli tebe sa prihlásil do školy." "Čo je na tom zlaté? Neprosila som ho o to." "Nebuď na neho zlá. Chce sa len spriateliť,znova." "Možno už o to nemám záujem. Mal veľa času." Postavila som sa zo stoličky a išla k nej.
"Je ti už lepšie? kedy ťa pustia?" Zmenila som rýchlo tému. "Zajtra by ma mohli pustiť,ak sa mi stav nezhorší." "To sa mi uľavilo." Zľahka som sa usmiala. "Myslel som si,že tu budeš." Otočila som sa..
