Zatvoril za sebou dvere. Vstala som a išla do kúpeľne. V tom niekto celou silou otvoril dvere. Počula som kroky. Otvorili sa dvere od kúpeľne.
"Kookie,nevieš zaklopať?"
"Zabudol som na niečo."
"A načo?" Usmial sa. Stála som pred ním iba v dlhom tričku. Cítila som sa dosť trápne aj bez toho. Išiel ku mne,chytil ma jemne za krk, pritiahol si ma bližšie k sebe a spojil naše pery. Necúvla som. Naopak,páčilo sa mi to. Ani neviem prečo,veď som s niekým iným. Prestal a otvoril oči.
"To je všetko." Usmial sa a odišiel pomaly z kúpeľne.
"Počkaj. Skoro som aj ja na niečo zabudla." Ani neviem,prečo som to povedala. Len to zo mňa vyšlo a zrazu som nevedela vzdorovať nohám. Otočil sa a nechápavo na mňa pozrel. Ruky som si dala okolo jeho krku a znova spojila naše pery. Chytil ma za chrbát,no jeho ruky išli pomaly nižšie. Prestala som.
"Prepáč,ja ani neviem,prečo to robím. Nechcela som,prepáč. Nevedela som sa ovládnuť." Začala som sa mu ospravedlňovať.
"V pohode." Chytil ma za ruku.
"Nie je to voči Taemu fér."
"Ja viem,ale ja sa pri tebe nedokážem ovládať. Ty to tak necítiš?" Mlčala som. Vlastne som ani nevedela,čo odpovedať. Cítila som to tak ako on,ale nechcem zraniť Taeho. Ale zas,Tae mi je aspoň verný,teda dúfam. Kookie nebol. Odtiahla som sa od neho. Radšej som sa mu už do tváre nepozrela. Odišiel a poprial mi dobrú noc. Sadla som si do kúta,chytila sa za hlavu a rozmýšľala,že čo sa to vôbec stalo. Asi po pol hodine som vstala,utrela si slzy a išla do sprchy...
Pohľad Kookieho:
Celý večer som rozmýšľal,že či mám ísť za ňou alebo nie. Sedel som nervózne na posteli. Chvíľu som chodil po izbe,chvíľu som ležal.
Rozhodol som sa,že za ňou pojdem. Otvoril som dvere od hosťovskej izby,uvidel som ju. Strašne som sa zľakol,vôbec ma nenapadlo,že bude stáť pred dverami.
"Porozprávajme sa." Povedala a vošla dnu. Sadli sme si na posteľ. Chvíľu sme potichu sedeli.
"ShinBom,viem,že si vyberieš Taeho,ale.."
"To si povedal ty."
"A nie?"
"Hmm..Lara mi povedala,že by som ti mala dať šancu. Boli sme predtým moc detinský,ako ja teraz. Nechcela som to spraviť,ale strašne si ma nahneval a nevedel som sa.."
"Chápem. Nič sa nestalo. Neboli sme spolu a trochu som to prehnal aj ja. Nepatríš mi,ale strašne ťa milujem."
"Dobre,tak to vymažme a začnime odznova." Prikývol som.
"A ako to povieš Taemu?"
"Daj mi prosím čas."
"Myslíš,že to vydržím tak dlho?"
"A nie?"
"Neudržal som sa už dnes. Nevydržím už ani deň."
"Tak mi daj dva dni."
"Najdlhšie dva dni môjho života. Hneď po týchto dvoch rokoch bez teba." Usmiala sa tým najkrajším úsmevom. Mal som chuť ju objať a už nepustiť,ale udržal som sa..
.."Čo budem robiť? Volá mi Tae." Zakričala na celý dom,až mňa to zobudilo. Pribehol som za ňou do izby.
"Čo sa deje?" Ukázala mi displej. Volal jej Taehyung.
"Zdvihni to."
"Bojím sa."
