Fortune!

5.Kapitola

Z pohľadu Daniely

"Ja niesom Josh. Ja som Justin," dal si dole šiltovku s kapucňou, "Bieber," následovne okuliare.

Vypleštila som na neho oči: "Čože? Ako to myslíš "Justin... Bieber"?“ pri jeho mene som napodobnila jeho hlas, "Pre-prečo si mi to nepovedal? Myslela som si, že si úplne niekto iný a... Čo?" stále mi to nedochádzalo. Teda. Myslela som, že to môže byť ktokoľvek- od homelesáka až po prezidenta, ale ani vo sne by ma nenapadlo, že... "Ja som ti verila a ty si..-" Prerušil ma. "Klamal. Prepáč mi to. Chcel som ťa len spoznať takú, aká si naozaj. Bez akýchkoľvek pretvárok.. " chytil ma za ruku a nežne mi ju pohľadil. "Odpusť mi to, prosím," pozrel sa mi do očí. "Nie!" pozrela som sa do jeho karamelových očí. Bola som v šoku, preboha! Toto sa nestáva len tak niekedy, len tak niekomu a len tak niekde. Vytrhla som si z jeho dlane ruku.

Čože???? Č-O-Ž-E? AKO MOHOL??! Je pravda, že mi s ním bolo dobre, ale on mi vlastne zatajil, kto je. A keď mi zatajil toto, zatajil mi určite aj viac! Ja som mu verila a to ma serie najviac.

"V čom si mi ešte klamal? Hmm?" "V ničom..." Otočila som sa, že pôjdem domov, no chytil ma za ruku a zadržal ma. "Kam ideš?" "Domov," mykla som plecami, "Musím si uvedomiť, čo sa vlastne dnes stalo!" povedala som podráždene. "Uvidím ťa ešte niekedy?" položil mi otázku. Spomenula som si na Laurin "osud". "Sama neviem. Uvidíme," povedala som. Nechala som ho tam len tak stáť a odišla domov.

Otvorila som vchodové dvere a vošla do domu plného smiechu. Nedivila som sa, že to bola Laura s Davidom. Bolo vidno na sto kilometrov, ako medzi nimi prebehla iskrička "lásky" menom Cupid.

Dúfala som, že si ma nevšimnú, ale Laura ma musela zastaviť: "A ty si sa kde fľákala? Je už pomaly jedenásť." Zastavila som a prekrútila očami. Naozaj posledné, na čo som mala chuť bolo nejaké vypytovanie sa. "Ja kde som bola? Ty sa mi pochváľ! Hľadala som ťa a ty nikde! Neodpisuješ, nezavoláš, či vôbec žiješ a nájdem ťa tu s Davidom!" zvreskla som po nej. Bola som podráždená.

"No... Vieš, v Starbuckse som stretla Davida a keď si nechodila, šla som s ním domov." "To neni ospravedlnenie na to, aby si ma tam nechala samú a bez ohlásenia!" "Do riti, čo sa ti stalo, že si taká mrzutá? Hmm?" zvážnela a ja som nevedela, čo povedať.

"Nič sa nestalo! Len som sa o teba do piče bála," klamala som. "Kde si bola doteraz?" hodila očkom na Davida a potom na mňa. "Šla som teda potom nakupovať," priznala som polovičnú pravdu. Zamyslela som sa nahlas: "David, nemal by si byť ešte v práci?" zmenila som tému. "Hej, mal. Ale všetko som stihol doobeda, takže nás pustili už na obed domov. No ja som chcel ísť do Starbucksu a tam som stretol Lauru a ... A tak. Ale teraz vážne. Čo sa stalo? Vidím na tebe, že sa niečo deje," pozrel na Lauru, chytil ju okolo pása a zamyslene  na mňa pozrel. "Bože, nič sa nestalo! Starajte sa o seba!" zvýšila som na nich hlas, odišla som do izby a ešte som stihla tresnúť dverami.

Hodila som tašky o zem a vyskočila na parapetu pri okne. Sledovala som hviezdy na oblohe a zrazu som si všimla, že je spln. Pozrela som sa na hodinky na telefóne, ktorý som držala. "Polnoc," šepla som si, "Wish something," zopakovala som slová, ktoré mi vždy opakovala mama aj napriek tomu, že nevedela po anglicky, keď videla padať hviezdu a bolo rovnako hodín ako minút, a iné bludy.

Rýchlo som si zaželala: Prajem si, aby som sa ešte stretla s Justinom.

Nikdy neviem. Možno ma nejaké magické sily vypočujú.. Zasmiala som sa nad tým, aká sprostá som dnes. Postavila som sa, prešla som ku posteli a vzala si pyžamo, čo na nej ležalo. Vošla do kúpelne a zamkla sa. Podišla som k zrkadlu, odlíčila sa, vyzliekla donaha a vkročila  do sprchy.