29.Kapitola

390 18 0
                                    

Z pohľadu Dady

Rýchlo som nabehla na skype a zavolala Justinovi. Po pár sekundách som už videla jeho krásne karamelové oči, úžasný úsmev... z ktorého som dostala husiu kožu. Úsmev to totiž nebol, bola to len rovná čiara, ktorá mi naznačovala niečo veľmi, veľmi zlé: "Zlato, deje sa niečo?" bojácne som zo seba vysypala. Čítal noviny. Na 100% ich čítal... "Dada, nieje to tak ako to vyzerá. S Arianou nič nemám. Je to klamstvo. Nikdy by som ťa nedokázal podviesť-" pozerala som naňho s menším prekvapením. Ostala som v pomykove. Čakala som výbuch, z jeho strany, ale namiesto toho sa ospravedlňoval. Prehltla som guču slín: "Justin, ách jaj, Justin. Viem to. Nemusíš sa báť, však som videla, že to bolo fotené nejako podozrivo. A verím ti. Varoval si ma, no ja by som sa ti mala ospravedlniť, že som išla von s niekým iným. Odpusť mi to," sklonila som hlavu a čakala. Nastalo ticho. Započula som len tiché pípnutie a následne sa pozrela na displej telefónu. Hovor bol prerušený. "Prerušený?!" Justin je nahnevaný. Ukončil náš hovor predsa, nie? po líci mi začala stekať slza. Mala som zlý pocit. Justin bol off, nedvíhal mi.

Z pohľadu Justina

*v hoteli

"Do pekla," hodil som mobil o stenu, "celý dosratý mobil. "Práve teraz sa musel vybiť?" podišiel som k telefónu. Displej bol celý rozbitý. "Scooter, už dvadsiaty prvý za tento rok!" zakričal som snáď na celý apartmán. "Čo? Čo? Stalo sa niečo?" Scooter vletel do mojej izby a ja som sa pustil do neprekonateľného amoku. Bol totiž celý upotený a vyplašený: "vyrušil som ťa v tom najlepšom?" ďalej som sa smial ako psychopat. "Imbecil. Nie, len som spal a ty si tak zakričal akoby horelo, tak som sa zľakol či je všetko vporiadku," oprel sa o stoličku. "Jasné," ironicky som povedal a tým som ho vlastne podpichoval ako vždy. "Nechaj to tak, radšej povedz čo je vo veci. Chcel ťa niekto znásilniť, či čo?" "Potrebujem nový mobil," ukázal som Scooterovi môj mobil. "Majster v rozbíjaní mobilov, notebookov. Vážiš si ty vôbec niečo?" prekrútil očami, "tentoraz prečo?" "Vybil sa keď som volal s Dadou." "To nemyslíš vážne, Justin. Nepoznáš niečo také ako je nabíjačka? Máš ju v šuflíku, ktorý je hneď vedľa postele. Toto je posledný krát, čo ti pôjdem kúpiť mobil. Nabudúce pôjdeš ty," zdôraznil to slovo "ty" a popri tom zdvihol ukazovák na znak "POZOR! POZOR!". Mne to prišlo hrozne smiešne. "Bože, Justin. Veď už máš končiť s pubertou, nie ju začať zažívať odznova. Chováš sa jak decko," pokrútil neveriacky hlavou, no ja som sa stále smial. Brucho ma zo smiatia bolelo neznesiteľne, ale nešlo to zastaviť. Stále sa mi v hlave premietala tá chvíľa, kedy Scooter vletel do izby s tým jeho ksichtom a potom akcia alá zdvihnutie "POZOR! POZOR!" ukazovák. Nohy sa mi podlomili a v tom momente som padol na zem. Ak som sa dovtedy neuveriteľne smial, tak potom netuším ako je pomenovaná táto etapa smiechu. "Neviem si vysvetliť prečo sa tak smeješ, ale... ty si fetoval?" zasmial sa, "takéhoto som ťa ešte nevidel."

*o 2 dni

"To sa mi páči, s tým súhlasím," prikývol som na znak súhlasu, "premiéra Believe Movie v týchto státoch bude 10.4." podal som si ruku so všetkými členmi manažmentu krotý za mnou prišli. Konečne sme sa zhodli na dátume.

/pozn. autora- dôležitá! ak to ešte neviete, Believe Movie sa u nás na Slovensku v slovenských kinách premietať BUDE naozaj 10.4. v cinemaxe. t.j.- Eurovea, Aupark, Polus... :) dočkali sme sa!/

"Kenny, povedz Scooterovi, že ideme späť do hotela. Som hrozne unavený," ponaťahoval som si ruky. "A Justin, aby som nezabudol, " otočil som sa k vedúcemu môjho manažmentu- pánovi Blackovi, "už minule som s tebou chcel riešiť to dievča, myslím, že sa volá Daniela." "Áno, Dada. Čo s ňou?" "Áno, ona. Tak som chcel len to, že by si mal na to dievča zabudnúť. Myslím, že vôbec nie je vhodné, aby si s ňou naďalej chodil-" "Čo o tom viete?!" vybuchol som, "jebem na to čo je vhodné a čo nie, je mi jedno čo hovoríte. Ja ju milujem a to je dôležité," poslednú vetu som už povedal potichšie. Všetci mi dookola opakujú, že pre mňa nie je vhodná popri tom o nej nič nevedia. Usudzujú to len z toho, že nie je ako ostatné- slávne, namyslené pipky. "Ho-ho-ho... nezvyšuj na mňa hlas, Justin," tak isto na mňa vyletel pán Black ako ja na ňho pred necelou minutou, "nepamätáš? Podpísal si zmluvu a ty dobre vieš o čom tá zmluva bola," už sa ukľudnil a hovoril mi to s toľkou uvoľnenosťou a presvedčenosťou v hlase, že ma to nesmierne vytáčalo, "takže keď ti poviem, že sa s tý dievčaťom rozídeš, rozídeš a bodka. Skončil som s tebou o tejto téme," prísno a zároveň provokačne sa na mňa pozeral. Mal som chuť mu jednu prijebať, ale nesmiem. Moja kariéra by skončila behom sekundy. Len ja som mohol podpísať zmluvu, ktorú som vôbec neprečítal. Ale ony ma zmanipulovali. Povedali, že tam nemôže byť ani môj právnik, ani mama. "Dávam ti na to mesiac. Ak sa dozviem, že si to nejako skomplikoval, ľudia zabudnú, že nejaký Justin Bieber vôbec existuje," otočil sa na päte a už ho vôbec nebolo. Bolo mu jedno, že som k tomu chcel niečo dodať. On je tu vedúci. "Kurva," zasyčal som, "čo budem robiť?" ťahal som sa za vlasy tak pevne, že som si ich skoro vytrhol. Kopol som do najbližšej veci, ktorá bola pri mne. Mal som v sebe tisíc voltov. Najhoršie je to, že mi Dada nezdvíha. No nie, že nezdvíha, ale nedá sa k nej ani dovolať. Scoot vraví, že je to signálom ale Bohvie. Možno je to súčasť ich plánu. V poslednom čase sa všetko ničí. Povzdychol som si a spomenul na tú chvíľu, keď som sa v novembri kúpal v oceáne s Dadou. Vtedy to bolo také... iné. Bezstarostné. Chcel by som ju tu mať. Aj keď len na pár sekúnd. Objať ju, cítiť jej sladkú vôňu, ktorú nespôsobí žiadna voňavka, žiadny parfém, iba jej telesná vôňa. Sadol som si na sedačku a zaboril tvár do dlaní. Po dlhej dobe, teda po rozchode so Sel som sa teraz prvý krát zosypal. Len kvôli nejakej zmluve. Táto zmluva si so mnou môže robiť čo chce, kedy chce. Vlastne tí ľudia, čo ju vlastnia, teda manažment. Ako si písknú, tak musím spraviť. Či už chcú aby som spôsobil nejaký škandál, rozišiel sa alebo naopad zasnúbil s niekým. Musím to splniť. Každú ich požiadavku. Ak by nie, bolo by ot porušenie zmluvy, teda porušenie práva. Patrím im. S každým kúskom môjho tela. Musím prosiť o povolenie aj o nejaký malý koncertík, vycestovanie zo štátov, dovolenku aj o tetovanie som ich musel prosiť veľmi dlho, no potom povolili a dovolili mi dať koľko chcem.

Fortune!Where stories live. Discover now