Fortune!

15.Kapitola

Z pohľadu Justina

Zobudil som sa na svetlo. Mal som pocit, akoby niečo zasvietilo v mojej izbe. Snažil som sa to ignorovať a spať ďalej, no nešlo to. „Do riti, chalani vypnite to svetlo, nevidíte, že tu spím?!" zhúkol som. Nikto nič nepovedal, ani nezhasol. Vtom som počul hrmenie a ďalšie svetlo. Nazrel som jedným okom von oknom a schoval sa pod paplón. „Oh nie, nie, nie, do riti," začal som rýchlo koktať. Je toto možné? Je december a vonku je tá najväčšia búrka, akú som kedy videl. „KURVA!" zakričal som do podušky. Hrozne sa bojím búrok. Už odjakživa, teda od tej veci... Otočil som sa na brucho, prehodil cez hlavu podušku, celý sa zaryl do paplóna a snažil sa zaspať, no nešlo to. „No super!" pomyslel som si a pocítil som sucho v ústach. Neochotne som odkopal zo seba perinu a vstal som. Pohyboval som sa malými, ospalými krokmi až som prišiel ku dverám. Pomaly, aby som nikoho nezobudil som ich otvoril a začul nejaké hlasy. Hlasy, ktoré šli z obývačky. „Snažil som sa ich rozdeliť," započul som Scooterov hlas, ale absolútne som nechápal o čom to hovorí. Oprel som sa teda o klenbu dverí a čakal čo povie ďalej. „ Zo začiatku som mu len dával zákazy sa s ňou stretávať, vysvetľoval som mu, že nie je vhodná chvíľa na dievča." Uvedomil som si, že pravdepodobne rozprávajú o mne, ale nevedel som to na isto. Nahodil som vražedný face a čakal.„Dokonca som mu aj schoval telefón, aby nezistil, že má sms-ku od Dady a-" Pri tom mene sa mi to potvrdilo a ani som nevedel ako, no zrazu som pred ním stál a zadržoval päste. „Čo si?!" spýtal som sa ho akoby som nepočul dobre. „Justin-" snažil sa ma ukľudniť , ale nešlo mu to. „Nie, žiadne Justin. Pýtal som sa, či niekto nevidel môj telefón, všetci ste vraveli nie. A ako si mohol? Rozmýšľaš ty vôbec? Ja... ja..." chytal som sa za hlavu a krútil ňou. „Sklamal si ma Scooter," sadol som si na gauč, čo bol oproti Scooterovi. „Justin,to nie je tak... dovoľ mi to vysvetliť, prosím," prosil ma. Kývol som hlavou na znak toho, že ho nechám: „máš sekundu," dvihol som ukazovák. „My vás tu necháme," povedal Kenny a začal ťahať Alfreda preč. „Dobre teda, ako by som začal... hneď ako sa objavili prvé fotky, kde si bol ty a Dada si ma zavolal manažment. Mal som za úlohu zistiť, či si to naozaj ty a dať im vedieť. Zistil som, dal som im vedieť a oni neboli zrovna nadšení. Povedali mi, že by si sa mal teraz sústrediť hlavne na svoju kariéru, že si nemôžeme dovoliť, aby si znova bol v depkách kvôli rozchodu. Najprv som im to neschvaľoval, ale hneď ako začali hovoriť o tých depkách spomenul som si ako si sa trápil kvôli... kvôli Sel. Musel som niečo spraviť. Myslel som si, že keď ti zakážem sa s ňou stýkať, že ma aspoň raz poslúchneš a spravíš tak. Lenže ty si tvrdohlavý a neprestal si. K tomu začalo toto turné, to som si myslel, že pri ňom na ňu zabudneš, ale ani tak sa nestalo... ja Justin mrzí ma to, až teraz som si to uvedomil. Justin odpusť. Ja sa strašne hanbím," nechal som ho dopovedať a začal spracúvať informácie, ktoré som sa práve dozvedel. „Ešte stále nechápem to, prečo si mi ukradol telefón a to, prečo si vyhovel manažmentu." „To je jednoduché. S tým manažmentom to bolo tak, že sa mi vyhrážali a-," „Vyhrážali?" nadvihol som obočie a zasmial sa. „Myslím to vážne. Vraveli, že ma odvolajú, že nebudem tvoj manažér a to si nemôžem dovoliť," gestikuloval, akoby šlo o život. „Na to nemajú právo." „Práveže majú, podpísal si zmluvu, Justin. Tú zmluvu, ktorú som ti vravel, že ju nemáš podpisovať, ale samozrejme, že si si zasa spravil po svojom a podpísal ju," prebodol som ho pohľadom. „Fajn, čo budeme robiť?" Zhlboka sa nadýchol a vydýchol: „ To ja neviem," pokrútil hlavou, „ ale najlepšie by bolo, keby-" „Nie," pokrútil som hlavou a dvihol sa z gauča. Smeroval som do kuchyne. „Určite sa to bude dať aj inak," začal som si hrýzť spodnú peru a napúšťal vodu do pohára. Scooter sa zatiaľ postavil z gauča a smerova ku mne. „Justin, sú dve hodiny ráno, nič nevyriešime. Choď si ľahnúť, ja niečo vymyslím," potľapkal ma po ramene, „aj tak teraz budú vianočné sviatky a myslím, že tie budeš chcieť stráviť v Kanade, nie?" nadvihol obočie a čakal na moju odpoveď. Nevinne som sa usmial: „To ešte neviem," posledný krát som si odpil z pohára, položil do drezu a šiel do izby. „Počkaj, ale nejako mi unikla pointa. Hneváš sa na mňa?" zakričal Scooter z kuchyne. „Dobrú Scooter," zakýval som mu a zavrel za sebou dvere.