Fortune!

17.Kapitola

Ako si mi to mohol urobiť?! Nie! To nie je pravda!" pozrela som sa na Justina, ktorý mykol plecom a vzďaľoval sa. Ťahala som sa za vlasy tak silno, že som mala pocit, že si ich asi odtrhnem. "Justin!" zakričala som posledný krát a opustil miestnosť.

"Dada, zobuď sa, Dada," niekto mňou mykal. Trhla som sebou a zobudila sa. Keďže som dýchala zrýchlene, snažila som sa upokojiť a zotrela si pot, ktorý som mala na čele. "Bol to sen," pošepkala som a snažila som sa tomu veriť, "bol to len sen," opakovala som a pocítila som ako sa mi jedna slza kotúľa po líci. Zotrela som si ju a pozrela sa na mamu. "Si vporiadku?" spýtala sa ma a ľahla si ku mne. Prikývla som hlavou: "zlý sen. A ako to, že si tu?" "Keď som dožehlila, ešte som si pozrela film, ktorý ma natoľko unavil, že sa mi nechcelo už ani postaviť a ísť oproti do hotela, takže som zaspala na gauči. Samozrejme, že som sa zobudila na nejaké vzlyky prichádzajúce z tvojej izby, tak som to šla omrknúť a nájdem tu teba. Obracala si sa z jednej strany na druhú, mrmlala si si niečo popod nos a a každé druhé slovo si vykríkla," vysvetľovala mi mama popri tom, ako ma hladkala po líci. "No nič, nechám ťa spať," začala sa odokrývať, ale ja som ju potiahla. "Ostaň. Prosím," mama prikývla a zakryla sa.

*ráno

Zobudila som sa. Pozrela som sa na miesto vedľa mňa, ktoré bolo prázdne. Utrela som si oči, zývla si a dala si dole z ruky gumičku, s ktorou som si následovne spravila drdol. Odokryla som sa spod periny, postavila sa a kráčala do kúpeľne. Začala som si napúšťať vaňu, čo som využila k tomu, aby som si priniesla čisté spodné prádlo a rýchlo umyla zuby. Zastavila som vodu a pomaly som vchádzala do horúcej vane. Keďže sú o dva dni Vianoce, nemusím chodiť do školy, ani sa nejako strachovať. Darčeky kúpené mám, s Laurou som zmierená, medovníky sú napečené, upratala som si izbu... Už len spraviť tú seminárku a mám ako sa hovorí "svätý pokoj". Vzala som špongiu, na ktorú som vyliala troška mydla. Stláčaním som sa ju snažila rozpeniť, čo sa mi samozrejme podarilo a prechádzala si špongiou po každom jednom mieste na mojom tele. Zmyla som si zo seba mydliny, vytiahla štupeľ a vyšla z vane. Poutierala som sa do sucha a obliekla si spodné prádlo. Vyšla som z kúpeľne do svojej izby a podišla k svojmu šatníku. Otvorila som ho a rozmýšľala čo si asi tak oblečiem. Rozhodla som sa pre teplý-štrikovaný-červený-vianočný svetrík s nápisom Merry Christmas a pod ním obrázok snehuliaka s čiernymi jeansami. Obliekla som si to a vošla cez obývačku do kuchyne. Na pulte som videla papier, ktorý som začala čítať:

Ahoj Danielka,

doma si sama, pretože som sa rozhodla ísť s Laurou ešte na rýchle nákupy. Vrátime sa až večer a David si musel ísť rýchlo vybaviť do práce nejaké papiere a myslím si, že aj to bude trvať do večera. Navarila som ti a ako si chcela napiekla som ti aj tie koláče. Máš ich v trúbe. Pekný dníčok :) -Mamina. Okej, takže vyzerá to tak, že so seminárkou mi nikto pomáhať nebude.

Aby ste vedeli o čom je tá seminárka- máme napísať pravdivy článok s témou: Vianoce a skutky. Ja som sa rozhodla, že napečiem nejaké koláčiky a budem ich vonku rozdávať pre ľudí, ktorí nemajú domov, majú finančné problémy, ale aj pre ľudí ako som ja. Obyčajný človek so strechou nad hlavou + budem zbierať peniaze pre ľudí, ktorí to potrebujú a o tom všetkom napíšem. No keďže som nemala čas napiecť koláčiky, tak ich napiekla mama. Rada robím dobré skutky. Cítim sa ako dobrý človek.

Pokrčila som papier a hodila do koša. Vytiahla som telefón z vrecka a začala hľadať v obľúbených kontaktoch meno Alex. Konečne som ho našla a vytočila ho. Po pár zvoneniach to konečne zdvihla.

"Áno, moja jediná?" spýtala sa, pričom som sa zasmiala. "Ahoj ty môj hranolček. Vieš čo nám dala spraviť tú seminárku mrs.Shakens?" "Hej, hej. Čo s tým? však to máme až po Vianočných svatkoch odovzdať," samozrejme. Celá Alex. Aj ja som taká bola, myslím tým, že si všetko nechám na poslednú chvíľku, ale zmenila som sa. Som zodpovednejšia. "Áno, ale ja to nechcem odfláknuť. Nad tou seminárkou závisí polročná známka, to je za prvé a za druhé napadlo ma, že by som to dnes spravila a ty by si mi pomohla. Čo ty nato?" "Hmm, vysvetľuj," povedala a ja som neváhala a vysvetľovala čo plánujem. "Aha. A to dnes? Šak je zima." "Aj zajtra, pozajtra, popozajtra...," prekrútila som nad ňou oči aj keď som vedela, že to neuvidí. "Ideš so mnou do toho?" "Jasnačka." "Okej, tak o dve hodinky na hlavnom námestí, ok?" "Yep." Zložila som telefón a začala si chystať raňajky.