Fortune!

8.Kapitola

"Mám ťa,“ pošepkal. Zimomriavky sa zmocnili môjho tela ako na povel. Otočila som sa a kto iný by to bol ako Justin. Začal sa ku mne tvárou približovať. Bola som ním opantaná, jeho vôňou, pohľadom,..

Odrazu ma chytil okolo bokov a prehodil si ma cez plece. "Justin, okamžite ma pusť! Nie som tvoje vrece! Justin noták!" kričala som po ňom a búchala ho po chrbte. Smial sa na tom. Netušila som kam ma to vedie, no odrazu som pocítila ako sa môj chrbát dotkol mäkkých perín. Hodil ma na posteľ. "Toto je moja odplata," šibalsky sa uškrnul.

"J-J-Justíín, nechaj má. Niee Jus-Justín," prosíkala som. Do očí sa mi drali slzy z toľkého smiechu a chytala som kŕč v bruchu. Šteklil ma. Stále. Neprestajne. A dosť sa na tom zabával. Nenávidim keď ma niekto šteklí. Vyzerám pritom ako retard, ktorý sa hádže zo stranu na stranu. Konečne sa nado mnou zľutoval a prestal ma štekliť. Ľahol si tesne vedľa mňa a chichotajúc sa na mňa pozeral. Vbíjala som mu do očí nenávistný pohľad: "Čo je?" prebodla som ho pohľadom. "Si krásna," šepol a odhrnul mi z tváre neposlušné pramienky vlasov. Sklonila som tvár aby mi do nej nevidel a zapýrila sa. Určite som bola červená ako paprika.

 Posadil sa na kraj postele a s odrazom rúk sa postavil na nohy. Spravila som to rovnako a šla za jeho stopami, no kvôli tme som doň narazila. "Oops! Prepáč," ospravedlňovala som sa a venovala som mu jeden nevinný úsmev. Chytil ma za boky: "Nestačí mi iba prepáč," šepol a potiahol si ma bližšie. Jeho pery sa začali ku mne približovať, až sa napokon spojili. Akoby vo mne vybuchol ohňostroj šťastia. Bola som úplne mimo. Vychutnávala som si ich. Pasovali k tým mojich priam dokonalo. Prehĺbila som náš bozk ešte viac, pričom mi Justin drzo vopchal jazyk do úst. Skúmal každý jeden centimeter a ja som mala pocit, že sa roztápam. Veľmi neochotne som sa od neho odtiahla: "Ne- Nerobme to," položila som mu ruku na hruď, čím som mu dala jasný signál, že nechcem pokračovať. Chcel namietnuť, no niečie zakašľanie ho prerušilo. 

Rýchlo som odstúpila od Justina  a upriamila zrak na Lauru, ktorá stála vo dverách. "Laura? Kedy ste prišli? A odkedy ide elektrina?" cítila som sa trápne. "Čo tu robí Justin Bieber?" jeho meno doslova zakričala a rozbehla sa za ním. Začala ho objímať a totálne jásala. "JE BELIEBERKA," naznačila som Justinovi perami. Laura si tam mrmlala niečo neznesiteľné a Justin sa nad ňou len smial.

Odrazu sa medzi dverami objavil David. Zamrzol pri pohľade na Justina a Lauru. "Čo tu on robí?" sršal z neho hnev. "To je tvoj brat?" spýtal sa ma Justin a ja som len prikývla hlavu. "Prečo ju objímaš a ty prečo plačeš?!" bol v pomykove. "Bože čo vyvádzaš! Ak si si nevšimol, je tu JUSTIN BIEBER!!!" vysvetľovala Davidovi bez toho, aby mu venovala čo i len jeden pohľad.

 "Asi by som už mal ísť," snažil sa odlepiť od Laury, "Som rád, že som vás spoznal." Ešte raz objal Lauru, pričom David zavrčal. Žiarlivka. Prekrútila som nad ním oči. Podal ruku Davidovi, ktorú veľmi, ale fakt veľmi neochotne prijal a pokývali si nimi. Usmial sa na mňa a začal kráčať z izby von.

"Vysvetľuj," David si prekrížil ruky na hrudi. Odignorovala som ho a rozbehla sa za Justinom. "Justin!" Už bol vo výťahu. "Stoj!" vrhla som sa medzi zatvárajúce sa dvere. Chytila som ho za tričko, čím som si ho k sebe nahla a pobozkala ho na pery. "To len tak odídeš?" odtiahla som sa od neho. Usmieval sa. "Čo sa to medzi nami stalo?" chcela som vediwť odpoveď. "Musím už ísť," pohladil ma po líci. "Tak papa,“ povedala som sladko a odstúpila som od výťahu. Sledovala som ako sa zatvára a v ňom mizne Justin. 

Vkročila som späť do nášho bytu a zavrela za sebou dvere, o ktoré som sa oprela a len tak hľadela paralyzovaná do stropu. Nikdy som nechápala ľudí, ktorí si po bozku hrýzali pery, no teraz som to robila aj ja. Ako sa to len stalo?