13.Kapitola

552 22 0
                                    

Vyšla som von zo školy a spustili sa mi niagarské vodopády. Pred sebou som videla muža, ktorý mal na hlave ako „nečakane" šiltovku, okuliare a kapucňu. Bol opretý o auto. Usmieval sa na mňa, no keď som k nemu podišla bližšie a hodila som sa mu do náručia s plačom- úsmev mu z tváre zmizol.

"Čo sa stalo?" vyvalil na mňa oči a ja som len pokrútila hlavou na znak toho, že to nechcem preberať. "Dobre," súhlasne prikývol a dal mi pusu na vlasy. Nasadli sme do auta a Justin vyštartoval.

V aute vládlo trápne ticho. Justin ho chcel prerušiť, ale vždy si to premyslel. "Kam vlastne ideme?" odhodlala som sa zlomiť tú bariéru ticha medzi nami. "Ja neviem." "Čo? Ako to, že nevieš?" zasmiala som sa. "Chceš ísť k tebe leňošiť, alebo niekam von?" navrhol. "No nechce sa mi ísť tak skoro domov. Čo keby si ma hodil domov, ja si odložím veci a môžeme ísť niekam von?" navrhla som ja.

* v zábavnom parku

Justin dostal super nápad- ísť do zábavného parku- tak prečo nie? Práve sme na veľkej horskej dráhe a ja kričím nadšením. Juss sem najprv nechcel ísť, ale potom som ho presvedčila, no vždy keď sa mu pozriem do očí vidím, že ľutuje to, že povolil a šiel sem so mnou. Mám totiž pocit, že každú chvíľu hodí tyčku. Celý sa zelená. Nad tej predstave ako Justin Bieber hodil šabľu na kolotoči som sa zasmiala. "Čo je ti smiešne?" spýtal sa ma Justin spomedzi toho ako kričal a stlačil mi ruku pevnejšie. "Nič, ale nič." Ani som sa nenazdala a boli sme na konci tejto dráhy. Vystúpili sme a podávali nám fotku, ktorú pravdepodobne, nie pravdepodobne- určite odfotili keď sme boli na tej dráhe. Všetci na tej fotke majú ustráchané tváre, vypulené oči a otvorené ústa, len ja sa tam usmievam od ucha k uchu jak taký retard. Posledný krát som sa nad ňou zasmiala a odložila si ju do kabelky. "Justíín, eštéé," hodila som naňho puppy face. "Nie. Po stý krát vravím nie," očividne mu už liezlo ako som ho stále prosíkala, ale keď tá dráha bola tak dobrá. "Fajn," odula som sa a šla som kúpiť cukrovú vatu. Ja viem, že sa správam ako také malé decko, ale čo už. Keď som sa vrátila na to miesto, kde som nechala Justina- nebol tam. Otáčala som sa do všetkých strán, aby som ho našla, no nikde nebol. "Baf!" zrazu ma niekto potriasol na pleci a ja som sa skoro posrala. "Šibe ti?! Skoro som dostala infarkt," začala som zhlboka dýchať a spamätávať z šoku zatiaľ, čo sa Justin uškrnul. "Kde si bol?" spýtala som sa a odtrhla si kúsok cukrovej vaty. "Šiel som kúpiť lístky," prehodil si ruku cez moje rameno a taktiež si odtrhol z cukrovej vaty. Začali sme kráčať nevedno kam, no aspoň ja som to nevedela. "Lístky na...." nechala som ho dopovedať. "Skôr kam. Lístky kam. A odpoveď je do strašidelného domu," posledné slová povedal "strašidelným hlasom" ,ale jediné čo to vo mne vyvolalo bol smiech. "Aha, takže ja," ukázala som na seba, " ktorá milujem horory mám ísť do strašidelného domu, hej?" vypulila som neveriacky oči a Justin iba prikývol. "To chceš aby som tam zaspala?" hodila som naňho neveriacky ksicht. "Neboj, budeš sa báť," žmurkol na mňa. Ďalej som nič neodpovedala, iba som kráčala, keď zrazu: "Justin, Justin, poďme si zastrieľať," ťahala som ho za tričko a ukazovala som na pištole a terče. Ja viem, ja viem zasa sa chovám ako totálne decko, no tieto atrakcie proste milujem, a je tu toho toľko, že bez náhlenia by sme to nestihli ani do roka. Justin sa na mne stále len smial a uťahoval si zo mňa, no ja som to ignorovala. "Okej," povedal a začal platiť. Podali nám do rúk pištole. Mali sme sa trafiť do "terčov", čo boli v tomto prípade rôzne zvieratká atď... No keďže mám mizernú mušku, trafila som len jeden a Justin samozrejme všetky. No super, to si zo mňa zasa bude uťahovať. Nad tým ako som si to pomyslela som prekrútila očami. "Gratulujem, môžete si vybrať cenu," hovoril nám chlapík za pultom. "Čo by si chcela?" spýtal sa ma Juss pre moje prekvapenie a usmial sa. Úsmev som mu opätovala: " Tamtoho maca," ukázala som na toho snáď najväčšieho plyšového macíka, akého som kedy videla. Keď mi ho podali, oľutovala som to. Bol totiž väčší, než ja. "Ukáž, ja ho ponesiem," vytrhol mi ho z ruky Justin a šibalsky sa zasmial. "Ďakujem," chcela som mu dať pusu na líčko, no on sa ku mne otočil tvárou a pobozkala som ho na pery. Zamrzla a ostala v pomykove, no samozrejme, že Justin chcel pokračovať. Neváhal ani sekundu a olízol mi spodnú peru, čím si pýtal povolenie o vstup, ktorý som mu samozrejme umožnila. "Do riti, zasa som sa nechala uniesť," nadávala som si v hlave, ale užívala si úžasný bozk chtiac, aby táto chvíľa nikdy neskončila. Keď som si všimla, že sa na nás ľudia pozerajú a niektorí si nás aj fotia, bozk som rýchlo ukončila.

Fortune!Where stories live. Discover now