Fortune!

38.Kapitola

Z pohľadu Dady

"Aus... Austin?" pozerala som sa na šťastnú Alex. "Hej," usmiala sa na mňa ako slniečko. Ukľudni sa.. Nie je predsa tvoj Austin, jediný Aust- ČO?! Môj Austin? Žiadny môj Austin!

Začali sa hádať všetky moje ja. "A čo ty a Justin?" prerušila ma z môjho zmýšľania Alex. "Je to ako sen," hovorila som teraz zasnene ja. "Len aby po rozprávke neprišiel budíček." "Čo?" nepochopila som jej poznámku. "Nič, to sa tak hovorí," uškrnula sa Alex. "Nie.. To určite nie," začala som kývať hlavou do všetkých svetových strán, "teraz bude mať narodeniny, tak ho chcem vziať do Kanady za rodinou a tam mu urobiť úplne úžasnú oslavu," celá nadšená som vysvetľovala, "budú tam všetci jeho známi, rodina, priatelia.. Len neviem čo mu dať k narodeninám," zamyslene som si zahryzla do pery, "Čo dať človeku, čo má všetko?" vyslovila som svoju myšlienku, ktorá ma trápi dobre dlho nahlas..

S Alex sme si perfektne pokecali a keďže neboli jej rodičia doma, zaspievali karaoke, pri čom sme si užili veľa srandy, pretože ani jedna z nás nevie spievať.

Písala som Justinovi, ale neodpisoval, čo sa mu zvyčajne nepodobá, tak som sa pobrala domov- teda k Justinovi, no nebol tam. Zmraštila som čelo, pretože sa mi to nezdalo. Keď som odchádzala k Alex, dohodli sme sa, že v štúdiu bude maximálne do jedenástej, pretože sa musí ešte doliečiť. Boli dávno dve ráno. Celá vystrašená som vzala mobil do rúk a vyťukala jeho číslo ešte raz. Po pár pípnutiach ma to poslalo do odkazovky. Volala som znova a znova, až som to vzdala, schmatla kabelku a šla do štúdia.

Na moje prekvapenie, keď som vstúpila do štúdia, zbadala som ho v nahrávacej kabínke. Od samej úľavy som si povzdychla, že ho vidím. V štúdiu bol úplne sám. Bol zabalený v deke a na hlave pod slúchadlami čiapku presne tak, ako sme sa dohodli. Nedalo mi to a zachichotala som sa- nemyslela som to predsa vážne. Keď ma zbadal, na tvári sa mu objavil jeden prekrasny úsmev a prestal spievať. Snažila som si uchovať kamennú tvár a pri tom som vošla do kabínky. "Vieš ty vôbec, ako si ma vystrašil?" buchla som ho do hrude, pričom sa zasmial. "Aj ja ťa milujem, láska," pritiahol si ma k sebe do náručia a pobozkal do vlasov, pri čom som sa usmiala. "Čo tu robíš? Mal si byť doma," odula som spodnú peru, "Neodpisuješ na esemesky, volala som ti-" vzal mi do rúk bradu, ktorú nadvihol k svojím perám a umlčal ma bozkom. "Hmm, takto ma ešte nikdo nikdy neumlčal," zasmiala som sa a Justin so mnou. "Prepáč, ale keď...," nič ho nenapadalo, "chceš si vypočuť novú pieseň, čo som zložil?" pozerala som sa mu do očí, ktoré o ňom prezrádali aký je šťastný a nadšený, no zároveň unavený. Pohladila som ho po líci a s úsmevom na perách prikývla. On je všetko, čo potrebujem. Pre jeho úsmev by som spravila čokoľvek a pre jeho šťastie aj vraždila.

"Poď," nastavil mi ruku, za ktorú som ho chytila a vzal ma von z kabínky. "Ešte nie je hotová. Musím tam doladiť nejaké tóny a dokončiť text, no toto je taký "náčrt"," vysvetľoval mi a ja som pozorovala jeho mimiku. Je taký zlatý keď sa sústredí na niečo, čo hovorí a ešte k tomu bol stále obalený v tej deke. Pustil mi ju a ja som sa začala sústrediť na text. Rozprával tam o tom, ako "dostal lístok na vlak" a dostal "druhú šancu" od života, že si už ani nemyslel, že sa niekedy bude usmievať a ako veľmi ďakuje Bohu. "Naozaj krásna pesnička," jemne som sa naňho usmievala celá pyšná a so slzami na krajíčku. "Potrebuje ešte dokončiť a doladím akustické tóniny a potom ju môžem pridať do svojho nového albumu." "Čože?!" vyvalila som naň oči, "nový album? Veď ešte stále koncertuješ s jedným a už ideš vydať ďalší?" Vedela som čo to znamená. Nový album, nové turné. Justin... "Z tohoto albumu neplánujem turné," začal sa smiať, "Vlastne si po konci tohto tour dám pauzu na pár mesiacov," zývol, "... a budem sa venovať...len tebe," žmurkol na mňa. "Dobre, dobre, no teraz sa mi môžeš venovať aj u teba doma v posteli," vyblafla som naňho rýchlo. Justin sa začal rehotať nad čím som prekrútila oči. "Bože. Ty a to tvoje dvojzmyselné chápanie," snažila som sa udržať vážny výraz, "tak poď," hodila som naň ospalý výraz.

*o týždeň v Kanade

Z pohľadu Justina

"Áno, Grace. Troška jej to tu ukážem," informoval som Grace, našu slúžku, ktorá je nám ako rodina o tom, čo plánujem s Dadou popri tom, ako som si viazal šnúrky na topánkach. "Dobre, Justin. Dajte si hlavne pozor, prosím," milo sa na mňa usmiala. "Dáme," úsmev som jej opätoval a postavil sa k zábradliu schodov. "Dada, kde si?!" zakričal som tak, aby ma počula až do izby. "Už idem!" počul som, ako tlmene odkričala a čakal som... Vraj "len sa oblečie". Už jej to "len obliekanie" trvá hodinu. Stihol som už vybaviť všetko možné. Obvolal som niekoľko ľudí, naplánoval, čo budeme robiť, vyvenčil Karmu /pozn. autora- dúfam, že viete kto je Karma :D to je ten jeho pes nový. ten ňuňu :3 :)/, porozprával sa s Grace... Stál som opretý o zábradlie, hral sa na telefóne a čakal na Dadu. Keď konečne začala kráčať po schodoch dole, zdvihol som k nej zrak. "No konečne. Čo si tam to oblečenie vyrábala?" počul som ako sa Grace zasmiala. Prekrútila očami a šepla: "muži." Jednou rukou som ju objal okolo pása a vtisol som jej bozk do vlasov: "Si krásna." Dada na mňa kukla vražedným pohľadom a šli sme.

"Jack, hoď nás do centra, prosím," vravel som môjmu šoférovi, keď sme nasadli do auta. Jack prikývol a auto sa pohlo.

Jack nás vysadil v centre mesta tak, ako som povedal. Dade som tu ukázal nejaké pamiatky a začali sme sa prechádzať popri promenáde. "Chceš zmrzlinu?" ukázal som na zmrzlinárske auto. "Áno, dala by som si," usmiala sa. Už dosť dlho nás prenásledujú nejakí ľudia. Dada sa tvári, že ich nevidí, nevšíma si ich, ale ja na nej vidí, že je stále v strehu a je nesvoja. "Poprosím vás jednu citrónovú," pýtala si ako prvá. "Ja si dám čokoládovú," vypýtal som si aj ja, zaplatil som a išli sme sa ďalej prechádzať. "Máš čokoládovú?" spýtala sa Dada a zastala. "Hej, chceš?" ponúkol som jej. Dada sa len zasmiala a prikývla. Priložil som jej ju k puse a ona ju ochutnala. "Hmm... výborná," pozrela sa na mňa spoza jej dlhých mihalníc. Mala zmrzlinu okolo pusy a vyzerala tak roztomilo, tak smo sa zasmiall. "Čo?" nechápala. "Máš tu," ukázal som na jej ústa, " máš tu troška zmrzliny, " naklonil som sa k nej a olízal jej pusu. Keď som sa chcel oddialiť, pritiahla si ma za mikinu a pobozkala ma. "Chutíš... ako čokoláda," uškrnula sa. "Ty tiež nechutíš zrovna najhoršie," rozosmial som sa a všimol si, že nás z diaľky fotí dav ľudí, čo nás prenásledujú už od nášho domu, teda paparazzi. Kapucňu, ktorú som mal na hlave som si narovnal a schmatol Dadu za ruku. "Poď," začal som ju ťahať, až som spanikáril a rozutekal som sa.

Obaja sme sa rozutekali a tak sa rozutekali všetci paparazzi. Vošli sme do suvenírového obchodu a počkali, zatiaľ čo všetci prebehnú. Keď som videl posledného paparazza, ako míňa obchodík, v ktorom sme boli, konečne som si vydýchol a uvoľnil sa. "Justin...," objala ma Dada, "to bolo hrozné. Toto ty zažívaš stále?" Tíško som prikývol a v objatí sme mlčali až som si neuvedomil, že sa na nás predávačka pozerá. "Uhm," odtiahol som sa od Dady, no držali sme sa za ruku, "dobrý deň." A vtedy ma niečo napadlo. Na hlave som mal len kapucňu, nicím iným som nebol krytý. "Láska, poď sem," zavolal som ju k stojanu na okuliare a nasadil jej jedny rúžové pilotky. "Justin!" nesúhlasne pokrútila hlavou. "Pššt," priložil som jej prst na pery, "mám nápad," žmurkol som. "Okej, ale ty si zober tieto," vyzdvihla sa na špičky a mne nasadila taktiež rúžové, no wayfarerky. "Hééj, ale toto nie je fér," odul som spodnú peru. "Pššt," Dada spravila to isté mne, čo ja jej pred chvíľkou, no pri nej to bolo odosť sexi. Prešli sme k stojanu s šiltovkami a vybrali si prvé, čo nám padli do rúk. Zaplatil som a pobrali sme sa preč.

Z pohľadu Dady

Hneď ako sme vyšli z obchodíku so suvenírmi sa na nás vrhol menší dav ľudí vreštiacich dievčat, ktoré sa vrhli na Justina. Myslela som, že sa znova rozutekáme, no Jusitn zastal a hovoril všetkým babám, nech sa upokoja, čo sa im asi po desiatich minútach podarilo. "S každou z vás sa odfotím, len buďte potichu, prosím," vyslovil svoju žiadosť a usmial sa. Baby pišťali, ale potichu, čo znelo akoby sa dusili, tak mi nedalo aby som sa nad tým nezasmiala. Justin sa s nimi začal potom fotiť, objímať a nejakým dával dokonca aj pusy, hovoril, ako ich miluje, čo spôsobovalo, že som žiarlila a mala som chuť ho od nich odtrhnúť, no udržala som sa. Musela som sa. Na fans žiarliť nemôžem. Pomyslela som si a usmiala sa. Úprimne.