Fortune!

10.Kapitola

"Ách. Chvalabohu, si tu," vydýchol si Scooter a zdvihol sa z gauča, "Mysleli sme si, že chceš zdrhnúť," podotkol. "Keby som chcel zdrhnúť, beriem si veci," prekrútil som očami a chystal sa zabočiť do svojej izby. Bol som otrávený. "Justin, stoj," zastavil ma Alfredo na pol ceste. "Tu máš," vytiahol z vačku telefón, "Je to s tvojím starým číslom. Zháňal som ho celý deň," venoval mi úsmev. "Čože?! To je super!" potľapkal som ho a poďakoval úsmevom. "Vravel som ti, že tu máš dovečera telefón," hodil na mňa očkom. "A kde si bol?" opýtal sa ma, no ja som sa zaujímal len o pin kód, ktorý som zadával do telefónu. "Bol som vonku za fans...." ťukal som ďalej do telefónu.

Konečne sa mi zapol telefón-

23 zmeškaných hovorov od: DADA, 2 správa od: DADA, 1 správa od: odkazová schránka. No supe. Povzdychol som si a začal som kráčať do izby. Nohou som za sebou zavrel dvere.

Ťukol som na správy:

OD:DADA

Teším sa na zajtra:) Čakám ťa.

Kde do pekla si?! Čakám ťa tu...

OD: ODKAZOVÁ SCHRÁNKA

Vo vašej odkazovej schránke máte jeden záznam. Môžte si ho vypočuť práve tu.

"Meškáš. Kde si!? Aspoň zdvihni ten telefón! Vieš čo?... Zabudni na to. Nevolaj mi, prosím."

Pichlo ma pri srdci. Začal som vytáčať Dadine číslo. Nedvíhala. Bol som nervózny. 

Z pohľadu Laury

Ležala som na gauči s Dadou a kukali sme telku, no zrazu mi začal zvoniť mobil. Pozrela som sa na volajúceho. Neznáme? Začudovala som sa.

"Prosím?" spýtala som sa nesmelo. "Laura? Ahoj," hlas mi bol povedomý, no nemohla som prísť na to, kto to bol, "Tu Justin." "Ju-," zamrzla som, keď som zbadala Dadu ako sa na mňa pozerá. Radšej som sa postavila a odkráčala do inej miestnosti. "Justin? Čo potrebuješ?" nevedela som ako zareagovať. "Ja by som sa chcel spýtať, či pri tebe nie je Dada." "Ona s tebou nechce hovoriť," odsekla som. "Dovoľ mi to vysvetliť. Potom pochopíš," prosil. "Okej."

Vysvetľoval mi čo sa stalo a ja som sa mýlila. On ju naozaj ľúbi. "Aha, tak to je zlé. Dada si myslí, že si sa s ňou len zahrával a je smutná," povedala som so súcitom v hlase. "Prosím... A nemohol by som sa s ňou stretnúť na budúci týždeň v sobotu? Chcel by som jej to vysvetliť. Z piatka na sobotu mi letí lietadlo do New Yorku, takže by som sa mohol staviť." "V sobotu máme Dadinu oslavu." 

Úúf, to bolo divné. Okej, mala by som sa už asi vrátiť naspäť k Dade.

Hneď ako som vošla do miestnosti som pocítila Dadine oči na mne. "Kto to bol?" "Ale nikto, vraj som vyhrala nejaký mixér. Však poznáš, nie?" zasmiala som sa. "Hh, hej," pokúšala sa vytvoriť úsmev a jedla ďalej popcorn. "Počúvaj, Dada. Ešte sa hneváš na Jussa?" "Nechápem, čo je to za otázku?" neodtrhla oči od telky. "Hneváš sa?" "Hej," odsekla bez vydania akých koľvek emócií. "A čo ak to nebolo tak, ako si myslíš?" Vypla telku a konečne sa na mňa pozrela. "O čo ti ide?" "O nič, o nič," zdvihla som ruky do obranného gesta. "Okej," zapla telku a ďalej kukala. "Ehm. Počúvaj, Laura. Niečo sa stalo." "Čo?" "Thomas ma pozval dnes večer na rande." "Čo? A ty ideš?" vyvalila som na ňu oči. "Jasné, prečo nie? Je super..." mykla plecom.

Vytrhla som jej ovládač z ruky a vypla telku. "Hééj, ja som to pozerala," protestovala. "Daniela Kováčová. Chcem sa s tebou normálne porozprávať, tak ma počúvaj," dala som jej príkazom. Nemám rada, keď so mnou niekto komunikuje a nepozerá sa mi do očí. Hodila na mňa vražedný pohľad: "A o čom? Proste dnes o 20:00 sa máme stretnúť pred kinom. Stačí? Bodka." "Nie." "Tak čo chceš ešte vedieť?" "Ty už nechceš Justina?" "Laura, čo odo mňa do riti chceš počuť?" vyštekla, "Sama vieš, čo sa stalo," zavrčala, "Sama si mi povedala, že ma chcel len využiť... Tak to nerieš!" Postavila sa a odišla.