Fortune!

1.Kapitola

Prajem šťastný nový rok plný úspechov, lásky, zdravia s šťastia:)) Ešte vám chcem vysvetliť, že toto je druhá časť tejto knihy, teda pokračovanie, ale nebude také dlhé ako prvá časť. Bude mať okolo 10-15 častí:))

Flashback -toto bude vlastne rekapitulácia, čo sa tam udialo. Môžete to rovno preskočiť na tú záživnejšiu pasáž, ktorá začína čiernymi hrubými písmenami a volá sa 'Neskôr..'

"Vážne? Už tento piatok? Na pol roka? Milujem ťa, mami!"

"Ľúbim ťa, budeš mi veľmi chýbať. Ale budeme si volať cez skype, nie?" stála som s Laurou pri taxíku s plačom na krajíčku. "Letím s tebou!"

Vítaj, New York.

"V lietadle som niekoho stretla. Volá sa Dominik," vysvetľovala mi Laura, "Chcel odo mňa číslo. Povedala som mu, že keď sa stretneme aj cestou domov, budem to brať ako osud a dám mu ho."

Ide sa nakupovaaať!

"Ja som Justin...Bieber." "Ako to myslíš "Justin... Bieber"?"

"Chodím s tvojím bratom," oznámila celá unesená Laura.

Potiahol si ma bližšie a pomaly sa ku mne približoval. Dívala som sa do jeho krásnych karamelovo-hnedých očí, až pokiaľ sa naše pery nespojili. Vtedy som ich zavrela a užívala si ich vláčnosť a jemnosť. Prehĺbila som náš bozk a Justin mi bez dovolenia strčil jazyk do úst. Bol to náš prvý bozk.

"Zajtra zase pokračuješ v tour." "Čože?! Úplne som na to zabudol!"

"Justin? Ako to je vlastne medzi nami?" "Chcem, aby každý, kto sa pozrie na túto retiazku vedel, že patríš len mne."

"Nebude to prechádzka ružovým záhonom." "Je mi to jedno. Ľúbim ťa. Zvládneme to."

"Som Austin," podal mi ruku. "Dada," podala som mu svoju.

"Prečo ste sa vlastne so Selenou rozišli?" "Mali sme toho veľa. Všetko to na nás padalo. V deň, keď som ju chcel požiadať o ruku mi oznámila, že je koniec." "Neboj sa. Nám sa také nič nestane," šepla som Justinovi a vlepila mu bozk na pery. "Milujem ťa."

"Ariana, dlho som ťa nevidel!" "Budeme mať spojené turné," oči jej iskrili šťastím.

"Hlavne si dávaj pozor na Arianu. Je to potvora. Pri mne sa niekoľkokrát pokúšala zbaliť Justina," úpenlivo ma varovala Selena.

"Zaujímalo by ma, prečo už minimálne tri týždne chodíš domov neskoro v noci. Celé to do seba zapadá. Podvádzaš ma s tou špinou!" "Laura, ver mi. Nič so Sam nemám."

"Ste tehotná, slečna Masárová."

"David ťa so mnou podviedol."

Bola som v lietadle na ceste domov. Do niekoho som silno vrazila. "Ups! Ja, ospravedlňujem sa!" pozrela som sa dotyčnému do očí a celá som skamenela. Bol mi naozaj veľmi povedomý. Na perách sa mu vyčaril veľký úsmev: "Tak už to je osud?" chvíľku som nechápala, no potom mi to došlo. Osud.

"Chýba mi Justin. Je odo mňa tak ďaleko. Všetko sa kazí. Bojím sa," sťažovala som sa Davidovi. "Neboj sa. On ťa miluje."

"To vážne? Idem s tebou na turné?!" hodila som sa Justinovi do náručia. Tešila som sa, že tým sa všetky naše problémy vyriešia.

"Vieš čo? Nie, nie, nie, nie. NIE!" odkedy sme sem prišli, s Justinom sa iba hádame ako manželia po desiatich rokoch.

"Justin mi odolal-skoro. Ale to nič nemení na fakte, že sme boli už spolu v posteli," škodoradostne sa na mňa uškŕňala Ariana.