Fortune!

30.Kapitola

Z pohľadu Dady

*u Austina

"Au, do riti. Čo sa stalo? Kde som?" bolestivo som sa chytala za hlavu a obzerala sa po miestnosti až mi padol zrak na Austina spacieho na gauči. Natiahla som sa na nočný stolík po už prichystanú vodu a celú ju vypila. Neuveriteľne ma bolela hlava a bolo mi príšerne zle. "Austin?" Začal sa naťahovať a pozrel sa na mňa. Hneď ako ma zbadal, rozžiaril sa mu úsmev na tvári. "Dobré ráno, opilec," začal sa smiať. Vstal z gauča a začal kráčať k posteli. "Bolestivé ráno... a to pomenovanie "opilec" by som si vyprosila," odula som spodnú peru. "Neviem. Podľa mňa si to zaslúžiš. Včera si to naozaj prehnala s tým pitím," vyčítavo sa mi pozeral do očí. "Ja viem, ale keď ja som prvykrát takto pila. Mal si ma zastaviť," snažila som sa vinu zhodiť na ňho. "Na mňa sa to nesnaž zhodiť. Prečo si tak pila?" Sadol si na kraj postele. "To je jedno," uhla som pohľadom. "Nie, nieje." "Austin... nechcem to rieš-" nestihla som dopovedať, pretože ma naplo. Austin mi reflexne podal misku do ktorej som obsah môjho žalúdka- ak som vôbec nejaký mala- vyvrátila. Cítila som sa neuveriteľne ponížene. "Prepáč...," ospravedlňujúco som sa naň pozrela, ale hneď som sa pozrela do misy, pretože som opäť začala zvracať. Austin mi iba držal vlasy. "To je vporiadku. Normálna reakcia. Včera si toto robila celú noc..." mykol plecami akoby to bola klasika. "Oh môj Bože. Ja sa cítim tak trápne," priznala som. "Nemáš prečo," upokojoval ma,a le obaja sme dobre vedeli, že mám začo. "Koľko som toho vypila?" "Šesť pohárikov whisky," opäť ma naplo a bum, no tentokrát som sa rozutekala na wecko nad záchodovú misu. Austin bol hneď v pozore a stál mi v pätách. Spláchla som záchod, podišla k umývadlu, opláchla tvár a vypláchla ústa.

"Prosím, ak sa niečo deje povedz mi to. Môžeš mi veriť." "S Justinom máme krízu..." "Ach tak," pevne ma objal, "to poznám." "Vypulila som naňho oči: "ty máš priateľku?" "Nie, nie," začal hneď kývať hlavou, "už nie," zatváril sa smutne. "Oh, to mi je ľúto," objala som pre tentokrát ja jeho. "Nie je ti byť čo ľúto. Bola to mrcha," zatváril sa kyslo nad čím som sa zasmiala. Už zasa vstúpil do hry srandovný Austin. "No, nech je to čokoľvek, vyrieši sa to," venoval mi povzbudzujúci úsmev. Schmatla som ho za ruku a ťahal do spálne, kde som si s ním sadla na posteľ. "Vieš," začala som, "ja sa hrozne bojím. Nie je to také ľahké. Myslela som si, že to zvládneme. Aj v to verím, ale bojím sa a to pekelne." "Čoho?" "Čoho? Je na t.u.r.n.é," hovorila som po písmenkach, "niekoľko miliónov kilometrov odo mňa. Vieš, pred nedávnom sme sa pohádali a odvtedy mi nezavolal. Bojím sa, že nás rozdelia. Na turné stretáva tisícky krásnych báb. Čo ak sa do jednej z nich zamiluje? Čo ak ma tam podvedie? Čo ak-" prerušil ma Austin. "Veríš mu?" spýtal sa. Iba som prikývla, "tak sa nemáš čoho báť. Pozri, ja ho nepoznám, ale nemyslím si, že je to taký chuj aby podviedol niekoho ako si ty," pozerala som sa mu do očí. Mal v nich niečo ... tajomné. Niečo, čo mi nechcel prezdradiť. Niečo, čo bolo uzamknuté. "Ďakujem," naklonila som sa k nemu, chytila mu tvár do dlaní a dala mu ďakostnú pusu na líce. "Prosím, nechaj to tak. Nejdeme si spraviť niečo na raňajky? Je mi zle a mám taký pocit, že je to z toho, že som hladná," argumentovala som. "Dobre. Poď." 

Naše "varenie" ak sa to tak dá nazvať skončilo tak, že po celej kuchyni boli rozsypané ingrediencie len nie v tanieri. Robila som smaženú zeleninu na masle, zatiaľ čo Austin robil omeletu. Najedla som sa dosyta, no ešte stále mi bolo hrozne zle. A nemala som pocit, že to bolo zo včerajška. To ma už celkom prešlo. 

Celý deň som ostala u Austina doma. Pozerali sme telku, rozprávali a len tak vegetili. "Vidíme sa v škole," žmurkol na mňa a ja som začala vystupovať z jeho auta. "Vidíme sa  v škole," taktiež som žmurkla, no už som bola von z auta a kývala mu. Otočila som sa a začala kráčať ku vchodu. Dobrý večer," pozdravila som sa vrátnikovi Erickovi. "Dobrý večer," kývol hlavou na pozdrav. Prišla som k výťahu, ktorý bol už privolaný, takže som len vkĺzla dovnútra, stlačila tlačítko a čakala pokiaľ budem hore. Cinknutie výťahu mi dalo znamenie, že sa otvárajú dvere a ja som vystúpila. Vyberala som si kľúče z kabelky, ktoré som následne vopchala do zámky a odomkla. "Konečne doma, vydýchla som keď som vkročila dovnútra. Ďalej som si šla dať horúcu kúpeľ a šla do postieľky.