Fortune!

57.Kapitola

Venujem Lile a všetkým čitateľom Fortune! :)

Nasledujúce dni, týždne sa vliekli veľmi, veľmi pomaly. Nič zaujímavého sa neudialo. V škole veľa (m)učenia, doma všetko v poriadku, akurát mám podozrenie, že si mama niekoho našla. Bolo načase. David sa neozvýva. Laurina mama už porodila. Nakoniec má chlapčeka. Lukáša. Laura je stále doma, keďže má individuálny študijný plán. Avšak, už sa chystá od januára normálne do školy a bude so mnou poriadne makať, aby sme sa dostali na tú školu, čo mi spomínal Austin.

A tak sa to všetko pomaly vlieklo. Vytasili sme zimné bundy, okúsili prvý sneh roku 2014... Až nadišiel november. Štvrtého je ten koncert. To je dnes!!

V hlave mám totálny zmätok, môj žalúdok robí kotrmelce a mám pocit, že každú chvíľu vyvrátim jeho celý obsah. Vôbec neviem, čo očakávať. Ležím v posteli a pokúšam sa zaspať. Márne. Už to vidím tak, že nezaspím. Bude to v poriadku, bude to v poriadku. Prídete tam, pospievate si, zatancujete a odídete. Toť vše.

Pipipip. Pipipip. Pipipip. Začal zvoniť budík. Polomŕtva som ho vypla a pokúsila sa vyšuchtať z postele. Vonku bola ešte tma. Spala som možno dve hodinky a to ma dnes čakajú tri písomky. Super. V hlave som si prehrávala, čo všetko musím dnes spraviť. Šúchajúc nohami o zem som sa dovalila do kúpeľne, kde som na seba hodila rannú sprchu a umyla sa. Neplánovala som sa vôbec maľovať sa, avšak vyzerala som ako chodiaca mŕtvola. Nemohla som riskovať. Nechcela som mať na svedomí svojich spolužiakov. Vzala som do rúk korektor a nakydala si ho pod oči. Potom púder. Potom troška špirály... A ešte rúžu. Zamračila som sa na seba a išla sa naraňajkovať.

-------------------------------------------------------------------

"Bože. Už to vidím. Prídeme neskoro!" hnevala som sa v autobuse na celý svet. Dnešok bol proste strašný. Pokazilo sa snáď všetko, čo sa dalo. Dokonca aj to, čo sa nedalo. Sedeli sme v autobuse, ktorý dosť výrazne meškal aby nás konečne dopravil pred Slovnaft Arénu. "Ukľudni sa už, prosím ťa," šepkala Laura aby šetrila Nikolku svojich nadávok na moju adresu. "Ochvíľku sme tam... Vidíš? Už sme tu," objala ma Laura, aby som sa upokojila. Hneď ako si Nikola všimla, že sa objímame, pridala sa k nám: "Skupinkové objatie!!!" pišťala a smiala sa. Aj Laura. Hlbokým vydýchnutím som sa upokojila a zasmiala sa aj ja. Vystúpili sme z autobusu a začali kráčať k aréne. Hromadilo sa tam stále viac a viac ľudí. Spievali si Justinove pesničky, tancovali si, smiali sa a nevedeli sa dočkať, kedy ho uvidia. Pozrela som sa na tú veľkú čudesnú budovu.

Zastala som. Páni. Tak tu to je. Je pri mne tak blízko a pritom tak ďaleko. Doteraz som bola stále len v zákulisí a povzbudzujúco sa naňho usmievala. Teraz ho uvidím aj inak ako len zo zákulisia.

"Justin, na scénu za tri minúty!" oznamoval zvukár. Stáli sme v zákulisí. Všade okolo nás bol nesmierne veľký zmätok. Všetci sa strachovali, nech všetko výjde, hlavne začiatok. Tam bolo najväčšie riziko a na to si kritici, ktorí boli na každej jeho show potrpeli. Až na Justina. Ten bol v úplnom kľude. Usmieval sa na mňa. Bola som v pasci. Ľavou rukou sa opieral o stenu, aby mi bránil újsť. "Justin, choď už!" búchla som ho do ramena a smiala sa. On si pokojne natáčal pramene mojich vlasov na svoje prsty. Naklonil sa ku mne. "Nie, pokiaľ nedostanem pusu," natrčil líco. Nedočiahla som, takže som sa postavila na špičky. Aby som sa udržala, chytila sa ho a vlepila mu poriadny bozk na líce. Ešte som ho pohladila po jeho dvojtýždňovom strnisku a odtiahla sa. "Minútu!!!!!" "Musím už í-" prestal sa opierať o stenu a zberal sa na odchod, no potiahla som ho za tričko, čím som si ho k sebe znova prisunula. "Ešte," prisala som sa mu, tentoraz na pery. Zasmial sa a strčil mi jazyk do úst. Ruky si obmotal okolo môjho pása a moje ruky sa strácali v jeho vlasoch. Obdarúval ma tými krásnymi bozkami, ktorých som sa nevedela nabažiť. Svojimi bozkami som mu vravela, ako veľmi mu držím palčeky a že ho milujem a neviem sa dočkať, kedy budeme spolu po koncerte my dvaja. Samy. Odtiahla som sa aj napriek tomu, že som nechcela: "Choď," posmelila som ho úsmevom. "Poď so mnou," škeril sa. "Čo?" "Poď so mnou spievať," znova si namotal na prst prameň mojich vlasov a začal sa s ním hrať. "Nie! Chcú vidieť teba, nie mňa," zasmiala som sa, "Ešte ma tam začnú ohadzovať paradajkami!" uchechtla som sa a Justin sa rozosmial. "Láska-" "Na scénu!!!!!!!!!!" Odtiahli odo mňa Justina. MILUJEM ŤA naznačil mi perami, zatiaľ čo ho ťahali na javisko a krásne sa na mňa usmieval.