Fortune!

5.Kapitola

"V nemocnici?? Ako kurva môže byť v nemocnici?!?!???" Veď len pred chvíľou sme sa milovali! "Nie. To musí byť omyl! Čo sa stalo?" "Včera večer mala haváriu." Pociťoval som, ako sa moje pľúca scvrkávajú a vzduch v nich vyprcháva čoraz viac a viac. "A prečo sa to dozvedám až teraz?!" Zrušil som a hodil som na seba nejaké oblečenie.

--------------

Dorazil som do nemocnice. V tejto som nikdy nebol. V centre nemocnici bola recepcia a potom všade veľké dvere, ktoré sa delili podľa vážnosti stavu na izby.

Bol som poslaný na JIS-ku. Viete, čo je horšie než to, že bola na JIS-ke? Vedomie toho, že ju od vás delia už len jedny sklenené dvere a stará rozkysnutá recepčná, ktorej sa iné meno ako Gertrúda nehodí, vás odmieta pustiť dnu, pretože nie ste jej rodinný príslušník.

"Prosím vás. Ja- ja ju potrebujem vidieť," bol som zúfalý. Hádal som sa tam s ňou vyše pol hodiny. Prevrátila oči a začala zatvárať okienko. "Som jej priateľ!" dochádzali mi nervy. "Vy ste jej priateľ? Tak to ste mali povedať hneď," kývla hlavou na ochranku, ktorá stála pri dverách a doteraz som ju nezaregistroval. Blížili sa ku mne dvaja vymakaní mohutní chlapíci. "Pôjdete s nami.." oznamovali mi vážne. "Č-čo?! Prečo??!" vzpieral som sa a vytváral okolo seba rozruch. Ľudia okolo si ma začali natáčať. Z tohto budú zasa také prúsery, pomyslel som si. Ale nejako ma to nezaujímalo. Jediné, čo ma zaujímalo bola Dada. Napriek tomu, že sme sa tam pomaly bili, som sa pomaly dostával k dverám. Zachránil ma až David, ktorý vyšiel z JIS-ky.

"To nie je on, pustite ho." Ochrankári ma ihneď pustili. Hodil som po ňom nechápavý pohľad. Rukou mi naznačil, aby som šiel za ním. Ešte som sa víťazoslávne vyškeril na Gertrúdu. "Mama je už na ceste. Nasadla na prvé lietadlo, čo išlo." "David-." "Dúfajme, že priletí v poriadku a nestane sa jej nič." "David-." "Veľmi sa boj-." "O čo tu ide???" Ako prv mi do nosa padol pach dezinfekčných prostriedkov. Ležala na jednej posteli z mnoha v preplnenej miestnosti. Miestnosťou sa ozývali pípajúce stroje, merajúce tep a všetky životné funkcie, v rôznych intervaloch. Dadine pípli vždy ako posledné, teda boli najpomalšie.

"Preboha," šepol som. "Ani som sa odtiaľto nepohol. Stále som pri nej," oznámil mi. V očiach mu bolo možno vidieť to, ako veľmi zničený je. "Ospravedlňujem sa za to vonku. Zistilo sa, že bola bitá. Doslova tĺknutá. Modriny má vo veľkosti jablka." "Čože?" "Podali zatykač na Austina." "Predstavil som sa ako jej priateľ.." "Tak preto. Išli ťa zatknúť. Čakajú, že sa tu objaví." "Čo sa vlastne udialo? Čo jej je? Je na tom tak hrozne, ako vyzerá?" preľaknuto som ju skenoval rýchlym pohľadom.

Hlavu mala obviazanú obväzom, na ktorom bolo trocha čerstvej krvi. Spod obväza jej viedla veľká jazva, ktorá jej siahala až po spánok, oblasť okolo líc a brady mala celú doškriabanú- asi od nárazu, ústa mala prelepené a v nich vloženú veľkú trubku, ktorá za ňu, predpokladám, dýchala. "Pod plachtou má ešte tri hadičky vedúce do hrudníka a obličiek," šepol David. "Panebože," nevedel som od nej odtrhnúť zrak. Kde je moja Dada? Kde je moja Dada plná života? "Zrazila sa s autobusom. Narazila hlavou do predného skla, pričom dostala krvácanie do mozgu," Davidove oči sa napĺňali slzami a moje takisto. Ničomu som nerozumel, v jednej chvíli sme spolu a teraz..teraz mi tu moje zlatíčko leži v nemocnici doriadená. "Dada"prisadol som si k nej a chytil ju za ruku. Bolo chladná, ako keby nemala v sebe ani štipku života. Priblížil som si jej ruku k mojim ústam a nežne ju pobozkal. "Môžem ťa tu na chvíľku nechať? Potrebujem si dať kávu, na ukludnenie." "Jasné choď, ja sa o ňu postarám." David prikývol a následne odišiel. Ostal som tam len ja, Dada a veľa prístrojov, ktoré jej pomáhali držať sa pri živote...

PS:Chcela by som sa ospravedlniť, viem časť tu nebola veľmi veľmi dlho a odôvodnenie Vám neviem povedať, možno len to, že som mala (nielen ja) ťažké obdobie, nemala som čas písať :) a ani neviem určite povedať, či tu časti budú pravidelne. Ale táto kniha koniec určite bude mať a na to sa môžete tešiť, lebo zďaleka niesme pri ňom:) -EmmKik-