Fortune!

42.Kapitola

"Pozrite! To je Justin Bieber! " muž za Justinom zakričal na ostatných ľudí, ktorí sa ihneď rozbehli za nami. "Zasa je to tu," zahundral si Justin popod nos, hodil nejakému mužovi peniaze, chytil ma za ruku a ťahal za sebou. "Ehm Justin, spomaľ. Nestíham," celá zadychčaná som zo seba vydala. Nie, ešte viac zrýchlil a pevnejšie ma chytil, "Justin, to bolí!," vzlykla som. Nič! Silno ma ťahal za ním a popri tom išiel tak rýchlo, že už som nevládala, "Justin, už naozaj dosť!" povedala som. No nie, zasa nič, "Justin, dopekla pusť ma!" priam som zakričala a celou silou vytrhla svoju ruku z jeho zovretia. Až vtedy sa Justin zastavil a kukal na mňa celý vyplašený. Cele zápästie som mala červené.

"Stalo sa ničo?" "Nie. Vlastne áno. Toto sa stalo! Pozri sa, čo si mi spravil!" obzerala som si svoju ruku, "zasa si bol v tej svojej bubline a okolie si si nevšímal!" povzdychla som si, "Justin, ja takto nemôžem žiť. Práve sme prežívali pekné chvíľky, no hneď na to si bol zas ...Nie je to prvý krát, čo sa to stalo a-" "Ukáž mi to," vystrela som ruku a on sa potichu prizeral. Nachvíľu si zavrel oči a nadýchol sa. Zrazu udrel rukou do najbližšieho kontajnera. Tak som sa zľakla, že som trhla rukou. Potriasla som ňou od bolesti. Pozrel sa mi do očí a hneď uhol pohľadom. "Odpusť mi to. Ja neviem, čo sa to so mnou. Nechápem tomu. Ja ... Ja už nevládzem, musím s tým skončiť. So všetkým," oprel sa o stenu.

Tentoraz som mu nezačala vyhovárať nič. Vždy je to tak- Všetko je úžasné, potom sa pohádame, neskôr udobríme. Je to neustály kolobeh. Radšej budem držať hubu, ako byť neskôr odporná sviňa pre celý svet.

"Justin ... Poďme domov. No do apartmánu. Som už unavená," kukol na mňa a začal kráča k autu. Otvoril mi dvere a ako som začala nastupovať do auta, chytil mi ruku a začal mi po tom červenom dávať sladké bozky. Jeden za druhým. Nevynechal ani jeden kúsok. Celý čas sa na mňa pozeral. "Prepáč." "To je v poriadku, už to ani nebolí," zaklamala som a pokúsila sa o úsmev, ale v duchu som si nadávala za to, že som mu opäť vyhovela. Keď naňho sa nedá dlho hnevať. Argumentovala som sama sebe.

*na izbe u Jordin

"Normálne sa s ňou porozprávaj ako žena so ženou. Neboj sa jej. Ona to pochopí- ja ti verím. Keby niečo, som tu v izbe," buchla ma po ramene a zasmiala sa. Jordin všetko berie s humorom. Pri nej sa na všetkom smejem a som šťastná.

Aby som vám vysvetlila, o čo sa tu jedná- Stalo sa to, keď sme prišli do hotela. Na Justina sa hneď vrhla Ariana. Vyrozprával jej, čo sa stalo- Ako nás zasa prepadli, no to so mnou nespomenul. Akoby som tam ani nebola. Neskôr mu Ariana navrhla, aby sa šli odreagovať a aby šli do herne. Ako vždy, Justin neodmietol.

Totálne zabudol, že som tu. Že vlastne existujem. Myslím, že Ariana veľmi dobre vie, čo robí. Chce nás rozdeliť. Zatiaľ sa jej to pomaly darí, a to ma sere. Ešte sa na mňa víťazoslávne pozrela, keď Justina ťahala dole, do herne. Nato som sa ja zasa rozplakala a utekala za Jordin. Všetko som jej vyrozprávala, povedala som jej o tom, ako mi ublížil. Sama Jordin už tomu nechápe, no ajtak sa ma pokúšala rozosmiať a upokojiť, čo sa jej nakoniec podarilo.

"Bože Jordin, ja ti musim už liezť riadne na nervy. Stále sa ti sťažujem, nemáš čas ani na seba." "Ale nieee, mám ťa veľmi rada a som tu vždy pre teba. Však nebudeme už veľmi dlho spolu, tak si to tu užime v dobrom, či zlom. Hlavne choď už za tou Arianou. Už by tam Justin nemal byť. Tak utekaj," Jordin ma odprevadila k Arianiným dverám a potom zmizla v inej izbe.

Poriadne som sa nadýchla a zaklopala som. Po chvíľke čakania mi tá potvora otvorila: "Ou, čakala som niekoho iného," mala na sebe fialový čipkovaný korzet s tangáčmi. Rýchlo si na seba dala župan a pozvala ma dnu: "Čo by si rada?" "Najskôr mi povedz, na koho si čakala!" zvýšila som hlas. Samozrejme, že mi napadlo, že čaká Justina. Aj keď som nechcela, začínala som byť hysterická. "Ježiš kľud. Pozri sa na seba ako si sčervenela," zasmiala sa, "Aaa ... Čo by si povedala na to, kebyže ti poviem, že čakám na Justina, ktorý už o nedlho nebude tvoj," zas sa zasmiala. Blbosť. Nemala som na ňu nervy, tak som jej vlepila facku: "Ty suka. Počúvaj ma, presne pre toto som tu! Už sa k Justinovi nepribližuj! Ešte raz ťa s ním uvidím, tak-" celkom som zabudla na svoje slušné vychovanie. No nikto mi tu nebude ničiť vzťah. "Tak čo? Hmm? Zas mi dáš facku? Nebuď smiešna. Dobre vieš, že keď poviem o tomto Justinovi, nenechá to len tak," neverila som vlastným ušiam. Ďalej pokračovala s tými svojími drístami: Má ma rád a bude si ma zastávať-" Dievča si o sebe veľa myslí. "Toto je absurdné. Čo si myslíš, kto si? Ja som jeho priateľka. Nie ty! Nenamýšľaj si nič. Nedopustím, aby si nás rozdelila. Aby si nám zničila vzťah-" "Vzťah? Však ti ho už ničím pomaličky deň, za dňom. To už ani neni vzťah. Pozri sa na seba! Si len hlúpa blondína, ktorá je preňho len hračkou!"

Po jej slovách sa mi v očiach zbieralo čo raz viac a viac sĺz, no úspešne som ich zadržiavala. "Vlastne nechápem, prečo ťa už neodkopol. Však si mu vôbec neposlúžila. Na toto sa ho opýtam," zarehotala sa. "O čom tu kurva rozprávaš?!" vybehla som na ňu tentoraz ja, no v tom vtrhol jeden z tanečníkov do izby- bol tiež len v župane. Vpodstate som si vydýchla. Vedela som, že by ma Justin nepodviedol. "Takže naňho si čakala!" vysmiala som sa jej do ksichtu. Odrazu celá očervenela a v hlave sa mi zobrazil obraz obryni Ariany, ktorá sa začala zmenšovať na mravca a následne som ju zašľapla ako švába. "Tak ja radšej prídem neskôr," zatvoril za sebou chalan dvere. V izbe sme boli už len my dve.

"O čom hovorím?" vrátila sa k mojej otázke. "O tom, že si pre Justina neni vôbec užitočná! Kedy si s ním naposledy spala?" pozerala som na ňu a v hlave premýšľala, kedy to naposledy vlastne bolo. Ani si nepamätám. Teraz sa mi vysmiala Ariana: "Spala si s ním už vôbec? Chudáčik môj! Však som si všimla, aký je zanedbaný! Čo si myslíš, že chlapi potrebujú?" položila rečnícku otázku, no hneď si aj odpovedala: "Však sex."

"Čo sa ty do toho staráš?! Nič nevieš! To je len naša záležitosť! A pre tvoju namyslená hlavičkou- hej spali sme už spolu! Ale to je teraz jedno. Hlavné, čo po tebe chcem je to, že si neželám, aby si sa k nemu čo i len priblížila." "Vôbec to neni jedno! Stále ma nechápeš!" mlela si len to svoje, "Poviem ti jedno malé tajomstvo," povedala mi čo najtichšie. Tváril sa akoby som bola jedna veľká chudera. Bolo mi z nej zle. "Mňa tvoje tajomstvo, ani žiadna tvoja pičovina nezaujíma!" "Ho-Ho-Ho maličká. Na mňa nikto kričať nebude! Už mám toho plné zuby!! Pre tvoju informáciu- myslím si, že by ťa to malo zaujímať. Je to ohľadom mňa a .. Justina," zachichotala sa. To som bola už ticho.

Nevedela som, čo mám povedať. "Hh už si ticho? Zaujímavé. Tak ja ti to teda poviem, len mi musíš sľúbiť, že to nikomu nepovieš," povedala ironicky a zasmiala sa. "Už hovor, do piče! Nemám celý deň," totálne nasrato som na ňu vykríkla. Nenávidím, keď niekto niečo naťahuje a to hlavne vtedy, keď je to "niečo" dôležité.

"Jedného prekrásneho večeřa, keď si ty malá hlúpa blondína bola ešte v Amerike a ja som tu mala pre seba celého Justina sa stalo, že..." začala sa okolo mňa prechádzať s prekríženými rukami na prsiach. Bola som celá napätá, čo povie. Aj ked som tušila, čo chce povedať, modlila som sa, aby to tak nebolo. Priblížil sa k mojmu uchu: "mi odolal-skoro. Poviem ti pravdu: Hvoril niečo, že nemôže, pretože si "vraj" spomenul na teba. Ale to nič nemení na fakte, že sme boli už spolu v posteli, v spodnom prádle. Bozkávali sme sa a už sa to mohlo stať."

Škodoradostne sa na mňa uškŕňala. Jej slová sa mi neustále ozývali v hlave. Jedno slovo za druhým dookola a dookola. Slzy som mala na krajíčku, no ako som tak počúvala jej smiech, praskli mi nervy a vybehla som na ňu.

Strelila som jej asi sedem faciek a ťahala ju za vlasy: "Špina vyjebaná, skurvená. Za toto mi zaplatíš," chcela som jej streliť eštee ďaľšiu, no do izby vtrhol Justin. Evidentne sa zľakol. Jeho pohľad hneď padol na to, ako šticujem tú zmiju.

"Dada, už dosť! Nechaj ju na pokoji," odtiahoľ ma od nej a držal ma, aby som na ňu zasa nevybehla. Pre zmenu som začala búchať Justina, do hrude. No to mi už tiekli slzy ako vodopády.

"Ako si mi to mohol spraviť? Ako?" Justin ma stopol tým, že mi chytil obe ruky. "Dada upokoj sa a povedz mi, čo sa stalo." "Si len jeden hnusný debil ako všetci ostatní! Nenávidím ťa, počuješ? Nenávidím!" snažila som sa ho ešte raz buchnúť, ale nemohla som, pretože ma zovrel v náručí. Ničomu nechápal. "Prečo?" Povzdychla som si, odtiahla sa a utrela si slzy. S nenávisťou v očiach som mu odpovedala: "Skoro si sa s tou beštiou vyspal. Hanbi sa!"

Vieš čo? Odchádzam naspäť na Slovensko. Už ťa nechcem nikdy vidieť! - škoda, že som si tie slová len pomyslela, ale takú radosť by som Ariane nespravila. Smrkla som a celá uplakaná sa rozbehla preč...