Konečne štastní? Asi nie.

141 9 0
                                    

,,Dobre ja už mám šľahačky dosť." povedala som a zasmiala som sa. Kedže som mala najviac šľahačky na tváry.
,,Ja mám tiež dosť." prehlásil Jakub.
,,Veď ty nemáš skoro vôbec šľahačku." protestovala som.
,,A som rád."
,,Hahahaha." zasmiala som sa ironicky.
,,Ja idem do sprchy." utrela som si tvár od šľahačky. A vybrala sa do kúpeľky kde som sa vyzliekla. Veci som hodila na dlášku a išla do sprhovacieho kúta. Niekto zabuchal na okno. Hrozne som sa zľakla. Rýchlo som si dala na seba uterák a pozrela som sa cez zavreté okno. Bol to Alex.(môj bývaly,ktorý ma nazval štetkou.) Rýchlo som zletela na zahrádu. SOM IBA V UTERÁKU! A jakub na nešej zahrade!
,,Láska,čo sa deje?" spýtal sa Sebastián keď si všimol môj strach v očiach.
,,On-On-On je tu." koktala som.
,,Kto?"
,,A-alex."
,,Kluď. Ničoho sa neboj. Nič ti nespraví. Pokiaľ budeš som nou."
,,Sľubuješ?" povedala som už s kľudom.
,,Prisahám." v tom behol Alex na záhradu. Skryla som sa za Sebastiana.
,,Ale neskryváj sa. Krava malá." uškurnul sa.
,,Môžeš odísť tam skadiaľ si prišiel." povedal Sebastian a držal ma v objatí.
,,Ty sa od nej drž radšej ďalej." povedal alex a ťahal ma za ruku niekam.
,,Pusti ma! To bolí." kričala som pričom chalani behali za mnou. Ja som sa bránila a tak nemohol behať.
,,Mala si ísť sama." pri tejto vete som sa mu vytrhla z ruky a utekala k Sebastianovi. Silno ma objal. Jakub stál z druhej strany aby ma znova nechytil. BTW.STÁLE MÁM NA SEBE IBA UTERÁK.
,,Odíť pokiaľ ti tu nerozbijeme hubu." postavil sa a odišiel.
,,Si v poriadku? Choď sa obliecť." povedal mi Sebastian a ťahal ma do izby. Ostál stáť pred mojou izbou keby náhodou. Vyšla som z izby a znova ma objal. Nezmohla som sa na žiadne slovo.
,,Ak sa tu ešte raz objaví zabijem ho." povedal. Ale ja som sa stále nezmohla na slovo.
,,Je v poriadku?" spýtal sa Jakub Sebastiana.
,,Ja neviem. Asi áno." zaváhal Sebastian.
,,Áno. Som v poriadku." povedala som.
,,Vážne?" spýtali sa ma.
,,Vážne." povedala som s istotou a bola som si tým istá. Sedela som na stoličke a rozmýšlala som.
,,Láska?" zámaval mi Sebastian rukov pred tvárou.
,,Čo? Čo?" zľakla som sa jeho ruky.
,,Počuvaš nás vôbec?"
,,Nie,prepáčte zamyslela som sa." neklama som im veď na čo?
,,Jakub už ide domov. Ideš ho odprevediť alebo pôjdem ja?"
,,Pôjdem ja."
,,Nad čím si sa zamyslela?" pošepkal mi Jakub,keď som ho odprevádzala.
,,Ale nad ničím."
,,Tak sa maj." pozdravila som mu a objali sme sa.
,,Ahoj." pozdravil ma.
,,Dávaj pozor." zakričala som keď nastupoval do auta.
A rozbehla som sa k Sebastianovi. Nič som nepovedala iba som okolo neho prešla a zobrala tacku. A odišla s nou do kuchyni. Tácku s pohárom a tanierom som dala do dresu a začala som umyvať riad. Keď som doumývala riad citíla som ako ma niekto spoza chrbta objal.
,,Čo sa s tebou stalo?"
,,Ja vlastne sama neviem,proste sa bojím."
,,Čoho? Láska som s tebou." Dopovedal a dal mi pusu do vlasov. Citíla som sa v bezpečí.
,,Alexa." pri jeho mene ma zhrozilo.
,,Jeho sa báť nemusíš. Poď pozrieme si film?" nechcelo sa mi.
,,Ja si idem ľahnúť." zaklamala som. Len sa mi nechcelo niečo robiť. Chcela som odísť do izby ale chytil mi ruku a potiahol ma k sebe. Pobozkal ma. Ten bozk mi dodal odvahu a zároveň zdvihol náladu.
,,Nemusíš sa báť. Ukáž mu,že sa ho nebojíš. On využiva to,že sa ho bojíš proti tebe.Nedaváj na javo,že máš strach." povedal keď sme sa odtiahli.
,,Ďakujem." nechápavo sa pozrel.
,,Tak si teda idem pozrieť nejaký film?" prikývol.
,,Tak čo si pozrieme." spýtal sa ma.
,,Vyber niečo." začal mi zvoniť telefón. Dobehla som si pre telefón. Volal mi Alex. Nedvíhla som.Nechala som to tak.
,,Prečo to nezdvihneš?" spýtal sa ma Sebastian.
,,Alex."
,,Mám film." vyhlásil a sadol si ku mne na gauč. Hlavu som si oprela o jeho rameno a on ma chytil okolo pása. Pomaly sa mi zatvárili oči. Až som prestala úplne vnímať a zaspala som.
********SEBASTIAN***********
Ona zaspala? Vážne zaspala na mojom ramene? Vypol som film. Vzal ju na ruky a odniesol do jej izby. Išiel som skontrolovať či je zamknuté. Pre istotu. Jej bývali Alex či ako sa volá mi začína liesť na nervy. Prisahám,že ak ho ešte raz uvidím zabijem ho. Si myslí,že keď príbe po nieviem ako dlho sa nevidely a ona s ním zase začne chodiť po tom čo ju bil? Ľahol som si vedľa nej a chvíľku som ju pozoroval.
,,Nechcem ťa stratiť. Znova už nie. Milujem ťa." šepol som. Objal som ju a zaspal. Ráno keď som vstal už nebola vedľa mňa. Hrozne som sa zľakol. Rýchlo som sa obliekol a zletel som dole schodmi. Bola v kuchyni.
,,Toto mi už nerob." vzdychol som si.
,,Čo?" spýtala sa ma pokiaľ som išiel za nou do kuchyni. Pobozkal som ju.
,,To,že mi zmizneš."usmiala sa.

Moje teenegerské obdobie.✔Where stories live. Discover now