Moje teenegerské obdobie.✔

Prečo sa to všetko deje?

,,Ja som hovorila,že sa ešte vrátim.Zabijem ťa!" začal mi hovoriť známy hlas.
,,Nie! Ja tu chcem ostať." odpovedala som. Zrazu ma nejaké ruky chytili a ťahali ma k oknu.
,,Prosím. Nechaj..." nedopovedala som pretože mi to stvorenie podrezalo krk.
Ráno som sa zobudila celá spotená. Prečo sa mi sníval taký hrozný sen? Kde je vlastne Sebastian? Vyšla som a z dverí som zakričala.
,,Láska?" nič sa neozývalo. Zišla som dole schodmi.
,,Láska?" zakričala som znova na schodoch. Stále sa nič neozývalo. Tak mi napadlo,že je u nás Emm a Jakub. Zišla som do obyvačky. Ešte spali. V tom niekto otvoril dvere.
,,Láska?" šepla som aby to bolo počuť.
,,Ahoj." objala som ho.
,,Kde si bol?" spýtala som sa ho.
,,V obchode, kedže máte prázdnu chladničku a bol som hladný." pobozkala som ho.
,,A ty si prečo tak skoro hore?" povedal keď sme sa od seba odlepily.
,,Nočná mora. Ja si pôjdem dať sprchu." a odišla som do kúpeľne.
Dala som si rannú sprchu a išla do izby. Kde som si ustlala posteľ a urobila trochu poriadok. Dlho som neupratovala a mála som tam hrozný bordel. Netvralo dlho pokiaľ som poupratovala izbu.
,,Hotovo." povedala som si.
,,Ideš sa naraňajkovať?" povedal niekto z dverí. Rýchlo som sa otočila aby som zistila kto to je. Bol to Sebastián.
,,Jasné." a už som išla k dverom.
,,A čo je vlastne na raňajky?" spýtala som sa ho keď sme išli v objatí po schodoch.
,,Uvídíš."  keď som prišla do kuchyne čakalo ma prekvapenie.
,,Jeeeeej,ty si urobil palacinky." prikývol.
,,A odmenu nedostanem?" spýtal sa ma a nahodil psie očka. Po chíľke som ho pobozkala.
,,Dobrú chuť. Dúfam,že ti bude chutiť."
,,Ďakujem." poďakovala som a začala jesť. Boli UŽASNÉ.
,,Mňaaam,sú vynikajúce." pochválila som ho. A dala si ďalšie dve. Tú tretiu som už nevládala ale aj tak som ju zjedla. Nechcela som ho uraziť. A k tomu boli úchvatne.
,,Chutilo?" prikývla som. A išla som si umyť ruky aj ústa. Ruky som si utrela do uteraka. A pobozkala som ho.
,,Ďakujem za úchvatne raňajky." povedala som keď sme sa od seba odlepily.
,,To boli až také dobré?"
,,Lepšie som ešte nejedla. Nejdeme zobudiť Jakuba a Emm?" prikývol a my sme šli do obývačky. Stále spali. Boli tak hrozne cute. Jakub ležal na gauči a obýmal Emm.
,,Sú spolu roztomilý." šepla som.
,,Máš pravdu." povedal Sebastian.
,,Ako ich zobudíme?" spýtala som sa ho.
,,Neviem." dopovedal a mykol plecami.
,,Nechajme ich spať. A my poďme do izby." povedala som a už som utekala do izby a Sebastian za mnou. Vyvalily sme sa na posteľ.
,,Milujem ťa."
,,Ja teba viac." povedala som.
,,A zabudol som. Všetko najlepšie k narodeninám." dopovedal a pobozkal ma.
,,Ježíííš. Ja som zabudla,že mám dnes narodeniny. Ale ďakujem." povedala som a buchla sa do čela.
,,Vážne si zabudla na svoje narodeniny?" spýtal sa ma Sebastián. Prikývla som.
,,Ale ja neoslavujem narodeniny."
,,Prečo? Veď minulý rok si ich oslávila. Či?" nechápavo sa spýtal  Sebastián.
,,No hej oslavila som ich ale nemám ich rada lebo:1. Na moje narodeniny si odišiel a od vtedy ih nenavidím po 2. Ešte,keď som chodila s Alexom tak som mala narodeniny a on ma zobral do neďalekého lesa. A tam ma...ma znásilnil a potom zmlátil tak,že som týždeň bola v nemocnici. S toho som dva dni bola v umelom spánku." dopovedala som.
,,Tie narodeniny si pamätám. Hrozne som sa o teba bála. Alex vtedy niekam zdrhol a už sa neukázal." začala hovoriť Emm s dverí až prišla k nám do posteľe a objala ma.
,,Som rada,že si za zobudila." povedala keď sme sa obýmali.
,,Prestaňme to prosím riešiť a poďme niečo robiť." mala som slzy v očiach.
,,Neplač." povedal mi Sebastián a utrel mi slzy.
,,Prosím. Poďme niečo robiť nechcem na to myslieť." prikývli.
,,Čo keby sme zobudily Jakuba?" navrhla Emm.
,,A ja už viem aj ako." uškrnul sa Sebastian.
,,Láska? Máš centrofiksu? Ja zoberem šľahačku a vy mu niečo nakreslite na tvár. Potom mu dáme na tvár šľahačku." prikývli sme a ja už som išla pre centrofisku.
,,Mám ju." šepla som. A vybrala som sa po schodoch.
,,Ideme na to." povedala Emm a išlo sa na to.