Moje teenegerské obdobie.✔

,,Ja neviem"

Po ceste domov mi začal zvoniť mobil. Bol to Sebastian.
,,Choďte do parku. Ja si vás potom nájdem." prikývli.
,,Ano?" zdvihla som mobil.
,,Ahoj,Mohli by sme sa stretnúť musím ti niečo povedať o tom čo sa stalo poobede." spýtal sa.
,,Všetko sme už vyriešili. A čo môže byť také hrozné,že mi to nevieš povedať do telefónu?" nechcela som sa s ním stretnúť.
,,Uvidíš. Tak môžeme sa stretnúť?"
,,Nie, som vonku s Emm a Jakubom a nebudem kvôli tebe rušiť plány. Už nie. Buď mi to teraz povieš alebo sa nemáme o čom baviť."
,,Dobre teda. Alex je tvojho suseda známy a to znásilnenie iba hrali aby nás rozdelily aby Alex mohol s tebou chodiť."
,,Lepšiu vyhovorku nemáš?"
,,Neveríš mi?"
,,Úhadol si. Neverím. Nemal si to ako počuť ani zistiť."
,,Za 1.Počul som ich rozhovor,keď som išiel domov za 2.Mám fotku. Za 3.Choďte radšej domov.Budem vas čakať na zahráde."
,,Nie! Veď ťa Jakub zabije. Potom ti zavolám.Čau." nestihol nič povedať lebo som ho zrušila.
Našla som ich v parku.
,,Volal mi Sebastian. Všetko vám vysvetlí ale musíte mi sľúbiť,že mu nič nespravite. DOBRE?"
,,Ty mu veríš?"
,,Nie ale vraj ma fotku ale aj nahrávku tak uvidíme či neklamal.Tak čo súhlasite? Nič mu nespravíte ok?"
,,Tak teda dobre ale iba kvôli tebe." pozerala som sa na Emm a prikývla. Boli sme už pred bránkou.
,,Nič mu neurobte aj keby robil neviem čo ok?"
,,Chodíte spolu?" spýtal sa ma Jakub.
,,Uvidím. Teraz sa rozhodnem a preto mu nič neurobite. Jasné?"
,,Dobre,chápeme." Vošli sme na záhradu a tam už sedel Sebastian.
,,Poďme radšej dnu." vyhlásil Sebastian. Keď sme prišli dnu tak nám pustil hlasovu správu a ukázal fotku. A v tej hlasovej správe bolo:,,Dobrá práca, Zara sa na neho naštvala čiže v pláne môžeme pokračovať. Tu máte dohodnutú sumu. A nikomu ani slovo lebo budete K.O.Jasné?!" tam hlasovka skončila.
,,A čo mi teraz s tým?" spýtala som sa ho. Bála som sa ale na javo som nič nedála.
,,Poď do tvojej izby." nestíhla som namietať pretože už ma ťahal do izby. Boli sme v izbe. Pomôžte mi niekto! Alebo radšej nie.Ešte by som tu mala jeho mrtvolu a do toho mrtvolu toho kto by mi prišiel pomôcť. Fakt ďakujem.
,,Na čo si ma tu ťahal?"
,,Stále sa hneváš? Aj po tom čo si počula a videla?" ja sa na teba nedokážem hnevať,ty trdlo,hovorila som si v hlave.
,,Ja neviem." prečo mu klameš? povedz mu pravdu! Hneď teraz. Lepšie nemilosrdne klamstvo ako krutá pravda. Povedz mu pravdu!
,,Milujem ťa ale bojím sa,že mi znova ublížiš. Dva-krát si mi už zlomil srdce nechcem aby si mi znova ubližíl. Nechcem všetko pekné len tak zahodiť a zabudnúť. Chcem sa na teba hnevať ale nedokážem. Stále myslím na nás. Nedokážem myslieť na nič iné." prečo som mu to povedala? Je jasné,že ma teraz bude presvedčiať.
,,Ak ma miluješ tak prečo nezačat znova? Zabudneš na to všetko. Ak by sa sused s Alexom nedohodli nič s toho by sa nestalo."
,,Ale ja sa bojím! Nechcem už znova zažiť ten pocit sklamania."
neodpovedal ale pobozkal ma. Nebránila som sa? ČO? Prečo? Lebo ho miluješ! Nepýtaj sa sprosté otázky na,ktoré vieš odpoveď. Fakt,ďakujem svedomie!
,,Sľubujem,že sa to už nestane." povedal,keď sa od domňa odtiahol. Nieviem prečo ale verím mu.
,,Mali by sme ísť dole." postavila som sa a chytil mi ruku.
,,Chodíme spolu?" spýtal sa ma.
JA NEVIEM.
,,Áno." odpovedala som mu. Čo som práve spravila? Postavil sa a znova ma pobozkal. Po chvíľke som sa odtiahla.
,,Poďme už dole." chcela som sa od neho držat čo najďalej ale chytil ma okolo bokoch. Prečo sa ho vlastne bojím? Musím prestať lebo sa kvôli mne ešte aj rozídeme. Začni sa chovať normálne! Keď sme išli do obývačky tak nás čakalo prekvapenie. Jakub sa bozkávla s Emm.
,,Prepáčte." ospravedlnili sme sa im. Odtiahli sa od seba.