Ty?!

96 9 0
                                    

Keď som vyšla zo sprchy a poobliekala sa,tak som sa vybrala na terasovú hojdalku. Vonku bola hrozná zima ale to som neriešila. Bolo mi tam tak príjemne až na tu zimu. Sedela som do 21:30 na hojdalke a púštala som si pesničky. Bola mi už zima tak som sa rozbehla do postele kde som zaľahla pod perinu. Chcela som spať ale pípol mi telefón.
,,Ahoj." prišla mi správa z neznámeho čísla.
,,Poznáme sa?" odpisala som.
,,Áno a veľmi dobre." odpísal mi. Ak ma poznáme veľmi dobre tak musí vedieť,že nenávidim kde ma niekto NAPÍNA! Tak prečo to do kelu robí?!
,,Smiem vedieť kto si/ste?" snažila som sa byť milá aj keď to bolo Hardcode.
,,Tom." odpísal mi.
,,Neverím. Skadiaľ si našiel moje tel. číslo? :O"  neverím,že je to Ten Tom. Tom bol môj kamarát z detstva až pokiaľ sa neodsťahovali. Od vtedy sme sa nevidely.
,,Povedzme,že mám svoje kontakty. :D A mám dobrú správu. Teda ak ti to tvoja mamka nepovedala." napísal mi.
,,Nie,nepovedala." odpísala som mu.
,,No....Ja....Prídem...Na.....Mesiac...K....Vám...XD No nie k vám ale do našeho mesta. Práve sedím v lietadle." keď som si túto správu prečítala nahodila som výraz ,,o"
,,Ja....NEVERÍM. To vážne? Ako dlho sme sa nevideli? 3-4 roky?" napísala som mu.
,,Najaké tie 4 roky to už budú." odpísal mi.
,,No ták ja idem spať. Dobrú." napísala som mu.
,,Dobrú." ďalej sme si už nepísali. Zaspala som behom 5 minút. Ráno ma zobudil budík,ktorý som si kvôli Tomovi nastavila na 10:45. Keď som sa trošku prebudila tak som išla do kúpeľky kde som si urobila klasicku rannú hygienu. A zbehla som do obývačky. Na gauči sedela mamka a rozprávala sa s Tomom a jeho mamkou.
,,Tom!" vykríkla som na celý dom a rozbehla sa k Tomovi.
,,Chýbal si mi." povedala som keď sme sa odtiahly.
,,Aj ty mne." odpovedal.
,,My ideme do izby." povedala som mamke a išli sme do izby.
,,Ja musím ti niečo povedať." začal rozhovor.
,,No to aj ja." prerušila som ho.
,,Tak hovor." podporil ma.
,,Ja..." nestihla som dopovedať pretože prišiel do izby Sebastian. Pozrel sa na mňa nechápavým pohľadom Tom aj Sebastian. Prišla som k Sebastianovi a potiahla som ho za ruku k posteli kde sme sedeli ja a Tom.
,,Tom toto je Sebastian. Môj frajer. Sebastian toto je Tom. Môj kamarát." pri slove "frajer" nahodil pohľad,ktorý som u Toma ešte nevidela.
,,Deje sa niečo?" spýtala som sa Toma.
,,Nie? Čo by sa malo diať?" spýtal sa ma neistím tónom.
,,Okey. Kašli na to. Čo si mi chcel povedať?" snažila som sa zmeniť tému. 
,,Ja? Ale nič." odpovedal mi. Niečo mi tu nesedí.
,,Nezajdeme..." nedopovedala som pretože mi prišlo zle a tak som utekala do kúpeľky,pritom som si držala ústa.
,,No ešte mi toto chýbalo." pomyslela som si. Oplachla som si tvár vodou a išla som do izby. Hrozne ma bolela hlava,bolo mi zle,celé telo ma bolelo. Keď som vošla do izby a išla som k Sebastianovi tak sa mi v polke izby zamotala hlava a skoro som spadla ak bya Sebastian nechytil.
,,Máš dobré reflexi." povedala som mu. A ľahla som si do postele.
,,Je ti dobre?" spýtali sa ma.
,,Po pravde motá sa mi hlava,je mi zle,bolí ma celé telo ale inak mi je dobre." zasmialy sa.
,,Necháme ťa." prikývla som a odišli. Hneď ako odišli som zaspala. Netuším ako dlho som spala ale keď som sa zobudila,tak vedľa mňa ležal Sebastian. Odtiahla som sa od neho.
,,Čo robíš?" spýtal sa ma zo zatvoreními očami.
,,Chceš byť snáď chorý?" spýtala som sa ho. Pritiahol ma bližšie k sebe a objal.
,,Tak budem chorý. A čo?" odpovedal mi.
,,Tak toto nie. Nechcem aby si bol chorý!" nestihol odpovedať,pretože mi bolo zle tak som utekala do kúpeľni. Prečo stále vraciam? spýtala som sa samej seba.

Dnes kratšia časť ale došli mi nápady tak musím niečo vymyslieť. Kľudne mi napíše nejaký nápad do komentára.
 
Ahojte :*

Moje teenegerské obdobie.✔Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang