Moje teenegerské obdobie.✔

Nenavidím ťa

Sebastian a Mia sa bozkávali.
,,Vážne?" ups. Nechcela som to povedať nahlas. V tom sa Sebastian od nej odtiahol a namierlil si to ku mne. Predomňa sa postavila Emm a ťahala ma preč.
,,Choď preč." povedala mu keď sme boli na schodách.
,,Nechaj ma sa so Zarou porozprávať." Emm na mňa pozrela.
,,My sa už nemáme o čom rozprávať." všimla som si ako sa ta Mia uškierala. CHOĎ DO RITI!
Ťahala som Emm hore do izby,keď sme tam došli zamkla som dvere a skĺzla som na podlahu. Oprela som sa o dvere a začala plakať. Pribehla ku mne Emm.
,,Je to kretén." začal buchať na dvere.
,,Mňa mrzí,že si to videla a ďakujem za pomoc." objala som ju.
,,V poriadku. Hlavne,že som tu s tebou." po objatí som sa posadila na posteľ.
,,Pusť ho." nesúhlasila.
,,Chcem mu niečo povedať."
,,Chceš mu povedať,že je koniec?" spýtala sa.
,,Ja-Ja neviem." pootvorila mu dvere.
,,Prisahám,že ťa zabijem." pošepkala mu ale počula som to. Vyšla z izby a Sebastian zavrel dvere a sadol si ku mne. Chcel ma chytiť za líce ale odtiahla som sa.
,,Prepáč mi to." zosmutnel.
,,Iba prepáč nestači. To nieje ako keď do mňa omylom narazíš a povieš prepáč mi nechcel som. Ja som ti verila dala ti druhú šancu a čo si spravil ti iba mi viac zlomil srdce. Si už snáď spokojný? O to ti šlo. Vypadni."
,,Nie,ja nechcel som."
,,Povedala som vypadni."
V tom vošla do izby Emm.
,,Choď preč." pošepkala som. Iba sa postavil a odišiel.
,,Zavolala som Jakubovi." povedala a ja som sa zľakla.
,,Si normalná? Veď ho tu na mieste zabije.Nepotrebujem tu mať ešte aj jeho mrtvolu." vybehla som z izby kde už sa byli.
,,Jakub stačí." strelil mu pasťou.
,,Jakub!" skríkla som.
,,Čo je?" povedal hlasnejšie.
,,Nestojí ti za to. Poď." ťahala som ho do vnútra.
,,Počkaj obviažem ti tu ruku." zašla som po lekárničku.
,,Dáš si niečo?" prikývol na znak nie.
,,Poď hore.Je tam Emm." vyšiel hore schodmi a Emm som pošepkala:,, Idem dole,hneď prídem." prikývla.
Vyšla som z lekárničkou k Sebastianovi a ošetrila mu zranenia. Nebolo to naštastie nič vážne. Iba mu tiekla krv z nosa,pár modrín a narazená ruka.
,,Prečo mi pomáhaš?" spýtal sa ma keď som všetky veci balila do lekárničky.
,,Lebo si debil." odpovedala som mu a odišla dnu. Von som mu priniesla vodu aj polievku.
,,Ďakujem." nič som mu nepovedala iba som si sadla na stoličku a bola som ticho.
,,Čo sa ti stalo u suseda?"
,,Nič. Nemusí ťa to zaujímať." celý čas keď jedol bolo ticho. Dojedol. Odnesla som tanier aj pohár. Vrátila som sa na zahrádu a začala diskusiu.
,,Mal by si ísť. Pretože ťa tu Jakub zabije." prikývol. Odišiel bez slova. Neudržala som sa a začala plakať. Pribehly ku mne Jakub a Emm.
,,Prečo si mu pomohla?" spýtala sa Emm.
,,Pretože ho stále milujem."
,,Dva-krát ti zlomí srdce a ty ho stále miluješ?"
,,Ja-Ja neviem prečo ale nedokážem ho nenavidieť." povedala som s plačom.
,,Ako nedokážeš?" spýtal sa Jakub.
,,Presťaňme to riešit. Si v poriadku Jakub? Čo ruka?" spýtala som sa aby som zmenila tému.
,,V pohode."
,,Ešte,že Vás mám." objala som ich.
,,Emm, kam vlastne išla Mia?"
,,Nooo. Jednoducho som jej trošku vynadala a dala jej menšiu facku." bála sa mojej reakcie.
,,Robíš si prdel? Menšiu? Mala si jej dať poriadnu aj za mňa." všetci sme sa začali smiať.
,,Nejdeme do Starbacku?" spýtal sa Jakub.
,,Jasné." súhlasila Emm.
,,Ja ti neviem." protestovala som.
,,Prečo nie veď zabudneš na neho. Prideš na iné myšlienky."
,,Veď hej ale bojím sa čo ak tam stretneme Alexa?"
,,Tak na teba dáme pozor." povedala Emm.
,,Tak teda poďme." nakoniec som súhlasila. Podali mi ruky,zamkla som byt a išli sme do Starbacku.
,,Preto Vás mám rada lebo mi vždy podáte záchranu ruku." usmiali sa a ja s nimi. V starbacke mi hovorily všeliaké smiešne príhody s lyžiarského,na ktorý som ja nešla.
,,Ľudkovia,už je veľa hodín nejdeme už?" prikývli.
,,Ďakujem. Prišla som na iné myšlienky." poďakovala som im.
,,Nemáš zač." povedali a ďalej hovorily historky s lyžiarského.