Moje teenegerské obdobie.✔

Susedská pomoc.

***********SEBASTIAN********
,,Veď som doma." zasmiala sa.
,,Ale to neznamená,že mi budeš utekať s postele." namietal som.
,,Ale áno." začala utekať na zahrádu. Išiel som za nou ale niekam zmyzla. Zrazu som cítil ľadovú vodu na mojom chrbte. Robíte si prdel? Práve na mňa vyliala ľadovú vodu?! Toto jej vrátim.
************ZARA*************
,,Ale áno." odpovedala som mu a utekala na záhradu kde som mala pripravený kýbel s ľadovou vodou. Vyšlo to! Hneď ako som vylila vedro plne zimnej vody začala som sa hrozne smiať. Ale on ma začal nahánať. Stáli sme ja na jednej strane bazéna on na druhej strane. (Snáď chápete)
Zamyslela som sa čo urobím. Sebastian si toho všimol a využil situácie a dobehol ma,keď som si to uvedomila bolo už neskoro.
,,Prečo si na mňa vylila vedro vody? Ľadovej?" uškurnula som sa.
,,Aby si sa preblal. Chcela som to na teba vyliať v posteli ale mala by som mokrú postel."
,,Vieš čo ťa teraz čaká?" uškurnul sa aj on.
,,Asi pomsta? Ale aká netuším alebo viem hodiš ma do vody. Dotoho." bola som pripravená.
**********SEBASTIAN*********
,,,Asi pomsta? Ale aká netuším alebo viem hodiš ma do vody. Dotoho." keď o tom vieš tak nie.
Začal som ju štekliť a do vody spadla sama.
,,Sama si tam spadla."
,,Ale s tvojou pomocou." usmial som sa.
,,Poď do vody." kričala sna mňa.
,,Zase budeme mokrý." protestoval som.
,,Tak ty sa bojíš vody? Ved včera si tu ešte plával.Bojko. Bojko." pri tejto vete si hryzla do pery.
,,Provokuješ?! A do vody nejdem. Už nechcem byť mokry,Princezná." pousmial som sa a odišiel do kuchyne kde som vyhodil spálene raňajky.
Išiel som k bazénu jej ukázať raňajky ale nebola tam. Čo ma zase na mysli.
,,Aaaa. Pustite ma." počul som dievčensky krik. Pribehol som k plotu kde ležala Zara. Zarin sused mal nejaké dievča a o niečo sa pokúšal. Otvoril som bránkove dvere a jednu mu vrazil. Zara ležala na zemy ale ja som išiel k tej neznámej babe a rýchlo povedal tej babe:,, Zober Zaru a utekajte k nej domov." ten týpek už stavál zo zeme a tak sa rozbehla k Zare a išli k nej.
,,Ste normalný?" kričal som po ňom. V tom niekto vyšiel asi jeho žena.
,,Čo robíš pusť ho." povedala ta staršia pani.
,,No prepáčte,ale henten krypel chcel znásilniť nejakú babu."
,,Neverím." namietala.
,,Poďte sa pozrieť sama." ukázal som na bránku. A išiel som k Zare,kde bola ta baba aj zo Zarou. Nebola na tom najlepšie.
,,Stačí?"
,,Mama? Čo tu robíš." mama? To je jej dcéra?
,,Poď domov. Okamžite!" zvrieskla tak,že sme ja a Zara zbystrelily do pozoru.
,,Nie,ja nejdem." chopil som sa situácie.
,,Vašu asi dcéru nechajte tak. Váš manžel sa ju snažil znasilníť. Jedinný kto by mal odísť ste vy." a vytlačil som ju preč.
,,Ste v poriadku?" spýtal som sa ich.
,,Ja áno. Ďakujem za záchranu. A som Mia."
,,Ja som Sebastian." Ja debil vôbec som si nevšimol Zaru.
,,Zari?" dobehol som za nou kedže sa postavila na odchod.
,,Idem do izby. Daj pozor na Miu." v očiach jej bolo vidieť bolesť a hlavne SMÚTOK.
,,Prepáč,Zari." odišla. Nechcel som to horšiť a tak som ju nechal ísť.
*************ZARA************
Vážne ani si ma nevšimol? Vážne je taký debil.Keď som prišla do izby zamkla som sa. Zobrala som si telefón a zavolala Emm.
,,Ahoj. Čo sa stalo?" bolo mi do plaču.
,,Ahoj." ledva som povedala.
,,Čo ti je?" 
,,Nič. Len práve sa sused pokúsil znásilniť svoju dcéru. Počula som krik tak som pribehla k susedom. Chcela som toho chlapa odhodiť ale bolo to naopak on odhodil mňa a spadla som na chrbát do rohu bytu. V tom prišiel Sebastian odsotil ho. A niečo povedal tej babe. Prišla ku mne postavila ma a išli sme ku mne na záhradu a keď prišiel Sebastian aj s susedovou manželkou tak tu po sebe zjapali. Potom ju Sebastian vyhodil. A začali sa tam baviť s tou babou. Volá sa Mia. Ja som tam sedela. Celý čas ma tam bolel chrbát ok. Sedela som tam v bolestiach a on nič? Postavila som sa na odchod a asi až vtedy si všimol,že tam som."
,,Žiarliš na tú Miu? Pripadá mi to tak."
,,Nie je to jeho život. Len ma štve,že si všimol,že tam som až vtedy keď som sa postavila."
,,Ale tak ja neviem. Nemyslíš si,že sa do nej buchol?"
,,Ja neviem. Či sa mám bať,plakať alebo byť štastná. Ja neviem. Mohla by si k nám prísť?"
,,Jasné hneď prídem a mám ísť cez záhradu?"
,,Prezvoníš mi keď budeš pri bránke oki?"
,,Ok tak ja idem.Pa"
,,Pa."
Čakala som kedy mi prezvoní Emm. Začal zvoniť mobil. Zrušila som to a zišla dole.
,,Ahoj." pozdravila som.
,,Ahoj." odzdravila mi.
,,Poď na zahrádu. Poviem Sebastianovi,že si tu a pôjdeme hore."
Prišla som na zahrádu. To čo som tam videla ma zaskočili.